BRATISLAVA. „Občania oboch pohlaví u mňa veľmi často vyhľadávajú radu a liečbu pre škvŕkanie a pohyby v bruchu, neprestajné a výnimočné. Sami seba presviedčajú že omylom spolu s vodou prehltli vajíčka žiab alebo iných zvierat. Tie sa im potom v bruchu vyliahli a začali v nich žiť,“ píše sa v dokumente Mikrokozmos Hypochondra zo 17. storočia.

Autorom úryvku je mníchovský lekár Malachiáš Geiger. Podobne ako iných dobových lekárov, aj jeho zaujala epidémia „hypochondriálnej choroby“, ktorá sa v závere renesancie šírila Európou.
Geiger sa z úcty ku krehkej psychike pacientov rozhodol predpisovať lieky, ktoré buď pomyselné zvieratá vypudili z tela vracaním, alebo priniesli emocionálnu úľavu.
Nezriedka sa však pre želaný efekt využívali aj zaklínadlá.
V tom čase bol záber hypochondriálnej choroby omnoho širší, než len imigainárne stavy, ktoré popisoval Geiger. Trápenia hypochondrie literáti opisovali ako skutočné ochorenie.
Zlé trávenie viedlo k bludom
Klinický obraz pritom zahŕňal početné telesné ako aj psychologické symptómy.