Text pôvodne vyšiel v The Washington Post.
Prízvuk Michelle Myersovej znie zahranične, hoci nikdy neopustila krajinu. Žena z Arizony tvrdí, že zaspávala s extrémnymi bolesťami hlavy a prebudila sa s niečím, čo znelo ako cudzí prízvuk.
Asi dva týždne jej z úst vychádzali slová s nevysvetliteľným austrálskym a írskym akcentom. Potom náhle zmizli. Britský prízvuk však podľa 45-ročnej ženy pretrváva už dva roky.
V rozhovore pre ABC tvrdí, že každému, kto ju počuje rozprávať, zíde na um tá istá osoba. „Každý počuje Mary Poppinsovú.“
Myersovej diagnostikovali syndróm cudzieho prízvuku.
Správne, no s prízvukom
Podľa Centra komunikačných porúch na Texaskej univerzite v Dallase sa zvyčajne objavuje po mŕtviciach alebo traumatických poraneniach, ktoré zasiahli jazykové centrum mozgu človeka.

Rodný jazyk následkom zranení môže znieť tak, akoby bol zafarbený cudzím prízvukom.
V niektorých prípadoch sa ľuďom ohne typický rytmus materinskej reči a dôraz na určitých slabikách.
Môžu sa vytratiť členy ako „the“ a niektoré hlásky. Napríklad americké „yeah“ sa zmení na škandinávske „yah“.
Na rozdiel od mnohých obetí mŕtvice alebo mozgových poranení, jazyk človeka so syndrómom je gramaticky správny.
Migréna podobná porážke
Jazykovedkyňa Brownovej univerzity Sheila Blumsteinová sa syndrómom intenzívne zaoberá vo svojej vedeckej činnosti.
V článku pre Washington Post z roku 2010 si spomína na prípad ženy z Virgínie. Spadla na schodoch, poranila si hlavu a prebudila sa s ruským prízvukom.