BRATISLAVA. Dvere rozrazia nosidlá s človekom v bezvedomí. Je zaliaty krvou. „Musíme ho okamžite resuscitovať,“ skríkne mladá lekárka bez najmenšieho zaváhania po tom, čo mu priloží prsty na náhodné miesto na krku.
Po krátkej masáži srdca a sade elektrických šokov si pacient odkašle, usadí sa a vďačne hľadí do očí lekárky.
Seriáloví pacienti sa magicky liečia napriek tomu, že lekár označí cirhózu pečene za psoriázu, alebo ich pošle na magnetickú rezonanciu aj s vidličkou zapichnutou v krku. Ľudia prehĺtali bomby, z tiel trčali stromy a tyče, alebo ich drvil schnúci cement.
Seriálový svet sa nenechá obmedzovať zabehnutými pravidlami medicíny. Ako veľmi je však fantázia scenáristu vzdialená od medicínskej praxe?
Lekári sledovali Kliniku Grace
Túto otázku si položil aj malý americký lekársky tím. Zo štrnástich sérií Kliniky Grace (v origináli Grey's Anatomy) si pozreli dvaja traumatológovia a jedna sestrička 269 epizód.

Zapisovali si demografiu, závažnosť poranení, navrhnutú liečbu aj dĺžku pobytu v nemocnici. Sledovali tiež, akú liečbu podstúpili fiktívni pacienti a s akými výsledkami.
Seriálové prípady následne porovnávali s databázou zhruba piatich tisícov skutočných pacientov, ktorí sa s týmito vážnymi zraneniami ocitli v skutočnej nemocnici.
Zrejme nikoho neprekvapí, že seriálový svet obsahoval množstvo nepresností. Najvýznamnejšie rozdiely lekári rozpísali v štúdii, ktorú uverejnil časopis Trauma Surgery & Acute Care Open.