BRATISLAVA. Mozog je najkomplexnejším orgánom ľudského tela. Skladá sa zo zhruba stovky miliárd neurónov, pričom na každý z nich pripadá v priemere desaťtisíc synaptických spojení.
Mozog je schopný zložiť symfóniu, vytvoriť román, či elegantné riešenie zložitej matematickej úlohy. Je zdrojom ľudských citov, správania, skúseností a uchováva spomienky.
Mozog nepotrebuje rásť. Pre bunky robí konkurz Čítajte A napriek tomu v sebe máme desaťročia tú drzosť, aby sme tvrdili, že využívame iba desať percent jeho kapacity.
Pritom už len pri tak banálnej úlohe, akou je rozpoznanie farby predmetu a jej pomenovanie pomocou ľavého či pravého prsta, sa v mozgu spustí hneď päťdesiat paralelných procesov.
Okrem používania desiatich percent kapacity sprevádzajú mozog aj ďalšie mýty. Odkiaľ sa vzali a čo je na nich pravdy?
Kde sa nabrala slávna desatina
Vznik mýtu o desiatich percentách nie je jednoznačný, no k jeho pôvodu vedie viacero indícií. Najčastejšie sa za tvorcu teórie označuje americký psychológ William James, ktorému ešte v roku 1907 vyšiel článok v prestížnom časopise Science.
