BRATISLAVA. Strava novorodenca v prvých mesiacoch môže ovplyvniť bunky a tkanivá reprodukčného systému dieťaťa.
Lekári detskej nemocnice vo Filadelfii spozorovali rozdiel medzi deťmi, ktoré boli kŕmené sójovou dojčenskou stravou a tými, ktoré dostávali materské mlieko a výživu z kravského mlieka.
Svoje zistenia publikovali v časopise The Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism.
Látky podobné estrogénu
Pre mnohé deti je umelá výživa v prvom polroku života jediným zdrojom potravy. Preto sa výskumníci snažia lepšie pochopiť účinky týchto zlúčenín v kritickom období vývoja detí.
Mliečne náhrady sa bezpečne využívajú už desaťročia. Niektoré matky sa kvôli obavám z alergií alebo intolerancie laktózy rozhodnú radšej vymeniť stravu z kravského mlieka za sójovú.
Sójová bielkovina však obsahuje vysoké množstvo genisteínu, ktorý je estrogénovou zlúčeninou. Podobne ako iné chemikálie v prostredí môže genisteín, ktorý sa ponáša na ženský pohlavný hormón, zmeniť systém žliaz s vnútorným vylučovaním a narušiť hormonálny vývoj.
Hoci v laboratórnych štúdiách genisteín spôsobuje u hlodavcov nezvyčajný reprodukčný vývoj, o jeho účinkoch na dojčatá sa vie málo.
„Sójová výživa obsahuje vysoké koncentrácie rastlinných zlúčenín podobných estrogénu,“ vysvetľuje v tlačovej správe riaditeľka výživového strediska nemocnice, Virginia Stallingsová.
Orgány sa vyvíjali inak
Lekári v štúdii sledovali takmer tristo matiek a novorodencov, zhruba polovica z nich boli dievčatká. Matky si typ stravy zvolili samy, ešte pred začiatkom štúdie. Približne tretina matiek svoje deti kŕmila sójovou stravou.
Vedci u detí sledovali vývoj tkanív, ktoré reagujú na estrogén a sledovali aj hladiny hormónov. Merania opakovali do veku 28 týždňov u chlapcov a 36 týždňov u dievčat.
Je dieťa hladné, alebo sýte? Pomôže niekoľko signálov Čítajte Študijný tím hodnotil tri súbory údajov. Zaznamenávali zrelosť buniek urogenitálneho tkaniva detí, robili ultrazvukové merania objemu maternice, vaječníkov, semenníkov a pŕs, a sledovali koncentrácie hormónov pri krvných testoch.
Hlavné rozdiely medzi rozlične kŕmenými deťmi sa ukázali u dievčat, u chlapcov vedci nespozorovali žiadne významné rozdiely. Ak boli kŕmené sójovou výživou, ich vaginálne bunky mali vyšší index zrelosti a maternica sa zmenšovala pomalšie, než je novorodených dievčat obvyklé.
U dievčat, ktoré boli dojčené alebo ich matky kŕmili výživou z kravského mlieka lekári tieto odchýlky nezaznamenali. Rozdiely vo vývoji preto naznačujú, že ide o reakciu tela na estrogén. Odchýlky však boli relatívne malé a zatiaľ neprinášajú dôvody na zmenu správania.
„Nevieme, či účinky, ktoré sme zistili, majú dlhodobé dôsledky pre zdravie a rozvoj. Táto otázky otázka si zaslúži ďalší výskum," povedala Stallingsová.
Okrem replikačných štúdií iných výskumných pracovníkov by bolo ideálne, ak by lekári mohli deti zo štúdie sledovať aj počas detstva a dospievania.
