BRATISLAVA. Koluje v nich jasnočervená krv, no napriek tomu sa zdajú byť modré. Žily, ktoré nám presvitajú spod pokožky, dokážu oklamať zrak.
Na ilúzii sa podieľajú viaceré faktory. Spôsob, akým oči vnímajú farbu, správanie svetla pri dopade na povrch tela, ale aj špeciálne vlastnosti krvi.
A hoci nás k tomu môžu navádzať kresby zobrazujúce krvný obeh ako modro-červenú sieť, modrá farba žíl nemá nič spoločné s okysličením krvi.
Farebné vlnenie
Svetlo je vo svojej podstate vlnenie, ktoré sa počas svojej cesty od zdroja sa pohybuje v cykloch. V každom cykle dosiahne vlna svoje maximum a minimum, pričom vzdialenosť jedného cyklu po začiatok druhého sa volá vlnová dĺžka.
Darovanie krvi - všetko, čo potrebujete vedieť Čítajte Svetlá rozličných farieb majú rôzne vlnové dĺžky. Najdlhšiu má červené svetlo s približne 700 nanometrami a naopak najkratšiu vlnovú dĺžku má fialové svetlo, približne 400 nanometrov.
Zvyšok farebného spektra sa nachádza niekde medzi týmito dvoma extrémami.
Konkrétnu farbu vnímame v prípade, že jej svetlo dopadne do našich očí priamo, alebo po odraze od niektorého povrchu.
Žily sa javia byť rôznej farby podľa toho, čo sa stane s vlnovými dĺžkami svetla po ich dopade na pokožku. Rozhoduje, ako hlboko pod povrch tela dokáže svetlo preniknúť a čo sa stane po tom, čo dopadne na žily.
