BRATISLAVA. Znie to ako mágia. Stačí si dať trochu čokolády, kôpku šľahačky, štipku čili papričiek, alebo misu ustríc a zrazu vo vás vzbĺkne spaľujúca vášeň.
Recepty na zvyšovanie libida sú staré skoro ako ľudstvo samo. Nevedno, či legendy okolo afradiziak vznikli pre neopätované lásky, alebo mali zachraňovať dohodnuté vzťahy bez iskry. V popkultúre však prežívajú dodnes.
Je myšlienka, že k uspokojivejšiemu sexuálnemu životu sa dá prejesť, mýtus alebo skutočnosť? Alebo leží pravda niekde uprostred?
Afrodiziaká tela a mysle
Afrodiziaká v svojom názve nesú meno starovekej bohyne lásky, Afrodity. Označujú sa tak látky, ktoré zvyšujú ľudské libido.
Schopnosť prehĺbiť pohlavnú túžbu sa pripisuje najmä niektorým konkrétnym potravinám. Ich povesť sa však často zakladá viac na folklóre, než objektívnom vedeckom výskume.

Zvýšenie libida totiž môže fungovať na dvoch úrovniach - psychologickej a telesnej.
V psychologickej rovine ide do veľkej miery o hru asociácií a očakávaní. Stačí si predstaviť napríklad potraviny ako sú jahoda, banán, broskyňa či avokádo.
„Mnohé z potravín, ktoré by vraj mali povzbudzovať libido majú tvar príbuzný anatómii ľudského tela. Pripomínajú pohlavné orgány,“ hovorí pre CNN klinická psychologička Lynn Edlen-Nezinová, ktorá je spoluautorkou knihy o spojení medzi stravou a kvalitným sexuálnym životom.
Avšak pokiaľ ide o telesnú rovinu, v prípade oboch pohlaví dokáže sexuálnu túžbu ovplyvniť jedine testosterón.
Ak sú hladiny tohto pohlavného hormónu primerane vysoké, rovnako primeraná by mala byť aj sexuálna túžba.
Hladiny testosterónu si však nemožno svojvoľne zvýšiť jedlom. Do úvahy pripadá maximálne tak konzumácia potravín, ktoré obsahujú živiny potrebné na produkciu týchto hormónov.
Casanova a legenda o ustriciach
Spomedzi potravín sú celosvetovo najznámejším afrodiziakom ustrice. Na internete ich ospevujú stovky článkov a možno ste začuli aj legendu o tom, že ich zvykol každý deň raňajkovať samotný Casanova.
Ustrice pritom boli považované za afrodiziakum ešte predtým, než sa začali spájať s týmto renesančným polyhistorom a samozvaným zvodcom v jednej osobe. Populárne boli už prinajmenšom v časoch Rímskej ríše.