V rozhovore sa dočítate:
Mnohých zaskočí, že sa odporúčaný postup resuscitácie od ich školských čias pozmenil. Ako často prichádzajú nové postupy?
„Nové odporúčania na poskytovanie prvej pomoci prichádzajú každých päť rokov. Zmeny majú zhruba sedemdesiat strán, ale z toho sa laickej resuscitácie na ulici týka možno jeden a pol strany. Zvyšok sú odborné postupy napríklad pri infarkte, podchladení alebo zavalení lavínou. Niektoré veci ostávajú, iné sú nové. Nikdy sa to však nezmení rapídne. Stáva sa, že počas kurzov prvej pomoci ľudia protestujú, že si resuscitáciu z predošlých kurzov pamätajú inak. Hovorím áno, ale ja vám vysvetľujem najnovší postup z roku 2015.“
Záleží na tom, aby laik použil najnovší postup, alebo sa stačí držať takého, na ktorý si v danej chvíli spomenie?
„Laici sa pre nové postupy vôbec nemusia znervózňovať. Ak budete niekoho oživovať podľa odporúčaní z roku 1990, sú síce staré, ale je to rozhodne lepšie, ako stáť a čakať, kedy príde záchranka. Najdôležitejšie je začať hneď a nečakať. To, či bude postup starý päť, desať alebo pätnásť rokov, až tak neprekáža.“
Našiel som človeka v bezvedomí. Čo mám robiť? Čítajte Sú pri prvej pomoci aj také odporúčania, ktoré sú výslovne neaktuálne a treba sa im radšej vyhnúť?
„Napríklad škrtidlo sa prestalo používať už pred pätnástimi či dvadsiatimi rokmi. Ľudia mali chaos v tom, či ide o tepenné, alebo žilné krvácanie, kedy dať škrtidlo na ranu a kedy pod ranu. Bolo to zložité, nepamätali si to, a tak radšej nerobili nič. Dnes platí, že treba vyvinúť tlak priamo do krvácajúcej rany.“
Nie je to len prípad škrtidla, ľudia znervóznejú z prvej pomoci samej osebe. Nepamätajú si správny postup, prípadne sa boja, že človeku ublížia a pre zlomené rebrá skončia so žalobou na krku.
„Prvou pomocou sa nedá ublížiť. Keď je človek v bezvedomí a nedýcha, tak má zastavený krvný obeh a je mŕtvy. Povedzte mi, ako by ste z neho prvou pomocou spravili ešte väčšiu mŕtvolu? Ak budete robiť čokoľvek, je to lepšie ako nič.
Teraz sa pri resuscitácii hovorí o tridsiatich stlačeniach a dvoch vdychoch. Aj keby ste to robili v pomere dvadsaťsedem ku štyrom, je to lepšie ako nič. Samozrejme, že ak by ste dvakrát stlačili hrudník a trikrát do človeka vdýchli, tak by to nepomohlo. Pri menších odchýlkach však stále môžete zachrániť život.“
Mnoho ľudí netuší, že vôbec nemusia cudziemu človeku dýchať do úst a stačí iba nepretržitá masáž srdca. Od prvej pomoci ich tak odrádza niečo, čo vlastne nemusia robiť.
„Presne preto to pred desiatim rokmi odborníci prehodnotili a prišli k záveru, že dýchanie je vhodné, ale nie nevyhnutné. Odporúčania z roku 2010 boli ešte opatrné, ale v tých z 2015 je už jasne napísané, že ak existuje dôvod, pre ktorý nevie, nechce či nemôže dýchať človek do úst, tak aj samotné stláčanie hrudníka je dostatočná prvá pomoc.“
Ľudia sa vyhýbajú prvej pomoci aj preto, že sa boja o vlastné zdravie. Platí síce zásada, že záchranca sa nemá ohroziť, ale sú ich obavy namieste? Aké je objektívne riziko, že dostanete vážnu infekčnú chorobu?
