FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
iat rokov po jeho smrti. Jedným z prípadov porušenia autorských práv bol aj víťazný projekt ambasády vo Washingtone. Ministerstvo zahraničných vecí SR poverilo vypracovaním projektu zahraničnú firmu bez vedomia a súhlasu kolektívu autorov Bogár, Fischer, Lizoň, Králik a Urban. Až po voľbách v roku 1998 sa im podarilo uplatniť autorský dohľad nad vlastným víťazným projektom.„Autorský zákon sa úplne bežne porušuje,“ hovorí Ing. arch. DANIEL KLEIN, CSc., člen disciplinárnej komisie Slovenskej komory architektov.
Zmenilo sa od vzniku komory niečo k lepšiemu?
„Komora vznikla v roku 1994, zmeny nastali až teraz. Ešte do konca minulého roka mohli projektovať aj tí architekti, ktorí neboli jej členmi a mali iba živnosť. Od 1. januára 2002 musia byť jej členmi všetci, čo chcú pojektovať. Získajú autorizačné osvedčenie a znemožní sa tak čierny trh. Druhá stránka veci sa týka úradov životného prostredia, ktoré vydávajú stavebné povolenia a často úplne ignorujú autorské práva architekta. Ide o to, aby aj tu kompetentní zvážili, ktorú stavbu pustiť a ktorú nie. Štátni úradníci navyše často podporujú u ľudí nevkus, ešte k tomu z našich daní. Aj za úplatu, ale najmä z nevedomosti. Žiaľ, nedá sa to nazvať inak ako zlodejinou.“
Vkus určujú aj výberové katalógy. Čo si o nich myslí architekt?
„Sú tam kvalitné aj menej kvalitné projekty. Aj keď majú ľudia na stavbu dosť peňazí, väčšinou by chceli myť projekt čo najlacnejší, lebo sú to pre nich zbytočne vyhodené peniaze. Naopak – projekty sa zase často predávajú za dumpingové ceny, pričom sa opäť ignorujú autorské práva. Za to by mali byť predajcovia súdení. Stavebné firmy berú architekta vážne, len keď im dá nejakú vec zodvakrát zbúrať.“
Ako môže autor projektu ovplyvňovať jeho realizáciu?
„Môže figurovať ako autorský dozor, ak spolupracuje so serióznym investorom. V opačnom prípade ho neprizvú dokonca ani na kolaudáciu. Ako stavebný dozor, ktorý je súčasťou stavebného konania, môže architekt fungovať iba na základe zvláštneho povolenia. Malé firmy si svoj stavebný dozor väčšinou dohodia sami a zahrnú do nákladov. Málokto si nechá pozerať na prsty. Správny investor by si mal vybrať stavebný dozor aj architekta podľa vlastného uváženia. Sú to však peniaze navyše.“
Aká je dôvera investora voči architektovi?
„Ľudia majú prelistovaných veľa časopisov. Potom prídu za architektom a ukážu mu, akú majú predstavu. Občas sa s predstavou architekta rozchádzajú natoľko, že sa od projektu odstupuje a hľadá sa niekto „oblomnejší“.“
Podľa čoho sa má investor riadiť pri výbere architekta?
„Architekti majú rôznu úroveň, ale aj rôznu cenu. Jeden si zapýta dumpingovú, druhý sa riadi platným cenníkom.“
Môže to komora korigovať?
„Člen komory sa riadi podľa komorového cenníka. V prípade predaja projektu za dumpingovú cenu by ho mala finančne postihnúť disciplinárna komisia a po viacnásobnom priestupku ho z komory vylúčiť.“
Čo zaručuje členstvo v komore?
„Člen komory platí určité percento zo svojho zisku a musí byť poistený proti škodám, ktoré z jeho projektu vyplynú. Dúfam, že jej činnosť nezostane pri tom, že sa budú vyberať iba členské príspevky. Jedným z najväčších problémov sa ukázala práve otázka autorských práv. Komora by mala poskytovať kompletný právny servis, nielen architekta verbálne povzbudzovať a „držať mu palce“ pri súdnom spore. Záleží však na tom, čo od komory kto očakáva.“
EVA ANDREJČÁKOVÁ
