Vyhovuje autorom panelákov ich anonymita? FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Úprava balkóna alebo lodžie je zásahom do fasády, a vlastne aj do autorských práv. Takéto „vylepšenie“ pohľad na panelák často viac špatí ako krášli. Vlastný balkón sa nám páči, ale paneláky ako také ostávajú v našom povedomí nielen ako nekvalitné, ale aj škaredé socialistické stavby. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Za bývalého režimu zaplavili architekti mestá panelákmi. Tí, čo „prežili“, to majú na tanieri doteraz. Dnes túto realitu človek buď nevníma, alebo ju považuje za zabudnutiahodnú. V horšom prípade má možno tendenciu odsudzovať ju, a v tom lepšom zohľadniť, že možnosti realizácie boli v minulých časoch skutočne obmedzené. Prvoradým kritériom bol ekonomický ukazovateľ. Čím menší počet metrov mala fasáda paneláku na jedného obyvateľa, tým bol projekt lepší. Najvydarenejšia bola teda úplne rovná fasáda, iba s oknami. Pri lodžiách, projektovaných dovnútra fasád, a balkónoch, sa „ekonomické ukazovatele“ zhoršovali.
Jedným zo záchranných riešení, ako sa vymaniť zo šedivého priemeru, sa dnes stalo presklievanie lodžií a balkónov na panelákoch. Spočiatku mali skôr iba zatepľovaciu funkciu a na kvalitu materiálu ani vzhľad sa príliš nehľadelo, dnes sa aj tu čoraz viac odráža vkus majiteľa a výrobcu. V inzertných časopisoch naozaj nie je problém nájsť firmu, ktorá vašej lodžii vyrobí napríklad „taliansky profil“. Najmä, keď spoločne s úradmi môže mávnuť rukou nad porušovaním autorského zákona. „Kolaudácia čiernej stavby je bežným úradníckym úkonom. Každú takú stavbu by stavebný úrad mal nechať zbúrať na vlastné náklady investora,“ tvrdí Ing. arch. Daniel Klein.
Sankcionovanie čiernej stavby sa však nedeje v súvislosti s autorským zákonom, ale s vyhláškou 182 o vlastníctve bytov, ktorú stanovuje stavebný zákon.
Potvrdzuje to JUDr. Ladislav Kostanecký z úradu pre životné prostredie Bratislava III: „Presklievanie balkónov a lodžií je zásahom do pôvodného projektu, na ktorý je potrebné stavebné povolenie. Samozrejme, nie vždy sa dodržiava a v takom prípade dotyčnú osobu sankcionujeme.“
Väčšina panelákov má 20 až 30 rokov a autorské postavenie architektov v čase ich vzniku spadalo pod zamestnávateľa – štátny projektový ústav, ktorý po roku 1989 zanikol. Zasklievanie lodžií môžu robiť len firmy, ktoré majú oprávnenie a používajú staticky bezpečné konštrukcie. Stavebný úrad by to mal sledovať.
„Autorov panelákových projektov by sme potrebovali pri vážnejších problémoch. Okrem zásahov do fasády sa v bytoch realizujú aj náročné prestavby. Pri jednej-dvoch rekonštrukciách to ešte nie je problém, ale pri viacerých je statika domu ohrozená,“ dodáva JUDr. Kostanecký.
Otázkou zostáva, či autorom panelákov ich anonymita predsa len trocha nevyhovuje. Dokonca aj vtedy, keď v otázke ich práv ťahajú úrady životného prostredia za dlhší koniec. (ea)
