Autor pôsobí na Ústave experimentálnej onkológie v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied
Napriek úspechom v diagnostike a liečbe AIDS, existuje u tohto ochorenia mnoho nezodpovedaných otázok.
Preto zatiaľ nie je možné zastaviť celosvetové šírenie AIDS, a to najmä v subsaharskej Afrike, kde je v súčasnosti 34 miliónov HIV pozitívnych.
Príbehy vražedných infekcií: zmizli iba kiahne, posledná smrť bola nehoda Čítajte Všeobecne sa akceptuje, že HIV je patogén zodpovedný za AIDS, ktorý sa preniesol na ľudí z opíc náhodnými kontaktami - poškrabaním, pohryzením, alebo jedením opičieho mäsa. Dôjsť k tomu malo pred 35 až 50 rokmi, respektíve pred sto rokmi, v Afrike.
Táto idea sa zmenila v dogmu a vedecká komunita ju prijala.
Voči uvedenej dogme však v poslednom čase viacerí odborníci namietajú. Je pre nich neprijateľná z evolučného, epidemiologického, aj štatistického hľadiska. V prírode nedochádza k prenosu retrovírusov medzi rôznymi druhmi.
Návrat k morovej epidémii
Zvyčajne sa na AIDS pozeráme len v horizonte 20. či 21. storočia. Načrime však hlbšie do histórie ľudstva a analyzujme, ako sa vyvíjal zdravotný stav ľudskej populácie.
Najväčšie zmeny nastali počas série epidémií, ktoré sa vyskytli v Európe a priľahlých oblastiach Ázie a Afriky.
Najväčšiu morovú epidémiu – „Black Death“ (Čierna smrť) – spôsobila baktéria Yersinia pestis, ktorú prenášali potkany a ich blchy.
Začala v Číne a mongolské vojská ju preniesli do Európy.
V roku 1346 dorazila do Talianska, odkiaľ sa rozšírila po Európe. V priebehu piatich rokov zomrelo v 50 až 70 miliónov ľudí a počet obyvateľov Európy sa znížil o 40 až 50 percent.
Ameriku ani subsaharskú Afriku mor nezasiahol.
