Štatistika však dokazuje, že ľudia ešte stále trestuhodne zanedbávajú svoje telo.
Sú na príčine len tie pozvánky?
„Ľudia v bohatých krajinách sa dožívajú až o desať rokov vyššieho veku ako v postkomunistických krajinách. Prečo? Dôvodom nemusí byť väčšie množstvo peňazí vydávaných na zdravotníctvo. Je to aj väčšia zodpovednosť za svoje zdravie,“ tvrdí MUDr. Mária Fulová.
Efekt vynakladania množstva peňazí na zdravotnú starostlivosť v USA nemá žiaden výrazný význam na dĺžku dožitia, tá je prakticky rovnaká ako v Nemecku, kde sú náklady na zdravotníctvo nižšie. Odborníci sa zhodujú v tom, že na dĺžku dožitia má práve prevencia má jednoznačný vplyv.
„Mnohí praktickí lekári vykonávajú preventívne prehliadky v minimálnom rozsahu,“ tvrdí MUDr. Ružena Rolná zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Lekári zase argumentujú, že nikde nie je uvedená povinnosť cielene predvolávať ľudí na prevenciu a zákon o Liečebnom poriadku takúto povinnosť výslovne neuvádza.
„Preventívne prehliadky by takto znamenali dodatočné náklady – s písaním a odosielaním pozvaní, prípadne s telefonovaním,“ tvrdí súkromná lekárka z Bratislavy a vôbec nie je jediná.
„To sa robilo hromadne za socializmu. Dnes si predvolávam pacientov cielene. Neposielam žiadne pozvánky. Počas jeho návštevy mu môžem pripomenúť, že má nárok na preventívnu prehliadku,“ hovorí MUDr. Michal Masaryk, súkromný praktický lekár zo Senca.
To by nám nikto nezaplatil
MUDr. Helena Križanová, neštátna gynekologička, vypočítava, koľko by ju to stálo: „Mám v rajóne vyše 600 žien. Keby som mala každý rok poslať každej žene kartičku s predvolaním napríklad na Pap test, to by sa nedalo zvládnuť. To by sestrička nerobila iné len vypisovala predvolanky.“
Podľa mnohých lekárov je prevencia vecou vôle poistenca.
Pravda je niekde uprostred. Lekári zdravotných poisťovní tvrdia, že u nás ešte stále nie je osveta na takej úrovni ako vo vyspelých krajinách, a tak by si to mali ustriehnuť lekári. Nie všetci pacienti vedia, kedy majú na ktorú prehliadku právo.
„Preventívna prehliadka nie je len právo, ale aj povinnosť voči sebe samému,“ stojí si za svojím názorom gynekologička Križanová. „Mal by to byť osobný životný postoj a cesta, ako si čo najdlhšie udržať zdravie, ako prejaviť zodpovednosť k sebe. Zatiaľ sme však naozaj stále niekde na polceste.“
Autor: uj
