FOTO – ARCHÍV
Dracena je vraj skutočný požierač jedov: ničí benzol, formaldehyd a trichloretylén. FOTO – ARCHÍV
Ten, kto žije obklopený rastlinami, žije vraj zdravšie. Niektoré kvetiny totiž dokážu lapať nebezpečné jedy. Taký svokrin jazyk alebo bláznivý Jano, ktorý rastie, aj keď sa oň nestaráme, sú vraj doslova požieračmi nebezpečných chemikálií v ovzduší. Bolo by to fajn a najmä lacné, avšak táto hypotéza doteraz nebola jednoznačne potvrdená ani vyvrátená.
Nemci sú o tom presvedčení
Z testov bavorského výskumného strediska pre životné prostredie a zdravie pred piatimi rokmi vyplynulo, že existujú izbové rastliny s filtrovým efektom, ktoré sú skutočnými požieračmi jedov v našich bytoch.
Ide najmä o formaldehyd, ktorý je v mnohých lakoch, trieskových doskách a preglejkách. Ten môže vyvolávať bolesti hlavy, podľa niektorých dokonca aj rakovinu. Izbové rastliny môžu lapať aj benzol, teda rozpúšťadlá, laky a umelé hmoty. Trúfnu si dokonca aj na trichloretylén, čo sú niektoré čistiace prostriedky a lepidlá, ktoré môžu poškodzovať pečeň.
Päť až šesť stredne veľkých zelených rastlín podľa nemeckých výskumov dokáže v miestnosti s plochou 20 štvorcových metrov za niekoľko hodín značne znížiť obsah škodlivín.
Austrálčania tomu neveria
Austrálski odborníci však teóriu, že črepníkové rastliny zachytávajú molekuly organických látok, vyvracajú. Vedci z Perthu vlani skúmali vplyv rastlín na hladinu formaldehydu v miestnosti. Preverili 18 úradných budov a zistili, že ak je v kancelárii najviac desať rastlín, koncentrácia formaldehydu v miestnosti zostáva nezmenená. Pri 20 rastlinách sa hladina tejto toxickej látky v ovzduší len o málo zníži. Rastliny teda podľa nich pomáhajú iba ľudskej psychike. Konečné slovo však zatiaľ nikto nepovedal.
Kde je pravda?
„Ak nemáte doma alergika na niektoré kvitnúce rastliny, vôbec nie je dôvod, aby ste sa kvetmi neobklopili. Aj keby kvety nelapali žiadne jedovaté látky, živá zeleň v interiéroch má pre človeka aj iné výhody. Rastliny, a najmä tie rýchlo rastúce, zvyšujú vlhkosť vzduchu. V niektorých prípadoch až o 10 percent. To robí dobre nielen našej pokožke, ale aj sliznici. A navyše nás chráni aj pred nachladnutím,“ tvrdí alergologička MUDr. Viera Andrášiová.
(uj)
