Hans J. Rupprecht a Christine Espinola-Kleinová z univerzity v Mainzi podkladajú túto tézu výsledkami štúdie s 572 srdciarmi. Štúdia vyšla v časopise Circulation, ktorý vydáva American Heart Association (AHA).
Podľa týchto vedcov riziko smrti v dôsledku náhleho zlyhania srdca rastie s počtom pôvodcov chorôb v krvi, a to najmä u ľudí s pokročilým kôrnatením tepien. Rupprecht a Espinola-Kleinová sledovali 572 účastníkov štúdie po dobu 38 mesiacov. V skupine pacientov s pokročilou artériosklerózou, ktorí mali v krvi protilátky proti jednému až trom rôznym pôvodcom, zomrelo sedem percent do konca pozorovania. V skupine pacientov so šiestimi až ôsmimi pôvodcami to bolo až 20 percent.
Vedci sa sústredili na ľudí, ktorých priviezli do nemocnice s bolesťami v hrudi alebo po srdcovom infarkte. V ich krvi hľadali protilátky proti pôvodcom štyroch vírusových a štyroch bakteriálnych chorôb.
Prítomnosť protilátok je dôkazom infikovania sa príslušným pôvodcom. Okrem iného sa hľadali stopy po infekcii vírusom herpesu a po baktériách, ktoré zapríčiňujú zápaly pľúc alebo žalúdočné vredy.
So záverom, ktorý vyvodili obaja nemeckí vedci, však nesúhlasí Paul Ridker, riaditeľ Centra na prevenciu chorôb srdca a krvného obehu pri Brigham and Women‘s Hospital v Bostone. V komentári k článku v časopise Circulation varuje pred zámenou príčiny a následku.
Ridker argumentuje, že všetci účastníci štúdie dokázateľne alebo s veľkou pravdepodobnosťou trpeli kôrnatením tepien. Nedá sa preto vylúčiť, že infekcie boli dôsledkom srdcovej choroby a nepredchádzali jej. Tiež je možné, že srdciari sú vo všeobecnosti náchylnejší na infekcie ako zdraví ľudia. (tasr)
