ARBEDEEN, BRATISLAVA. Krížovky a sudoku síce môžu potrápiť vašu myseľ, no pravdepodobne nezabránia duševnému úpadku vo vyššom veku.
Štúdia v časopise BMJ však naznačuje, že ak si počas života pravidelne trápite mozog intelektuálnymi úlohami, vaše mentálne schopnosti dosiahnu vyššiu úroveň.
Neznamená to, že budete voči kognitívnemu úpadku imúnni.
Podľa záverov škótskych výskumníkov však získate výhodnejšiu pozíciu, z ktorej vaše duševné schopnosti začnú postupne klesať.
Zohľadnili detstvo aj starobu
Štúdia sa začala v roku 1998. Vedci sa skontaktovali s ľuďmi, ktorí sa narodili v roku 1936 a keď mali jedenásť rokov, podstúpili plošný test inteligencie, v tom čase ním prešli prakticky všetky deti v Škótsku.
Až dosiahli vek 64 rokov, vládna agentúra dovolila výskumníkom osloviť tých, ktorí boli nažive.
Zabúdanie sa šírilo ako kruhy na vode. Mama zabudla na všetko, vrátane mňa Čítajte Vedci ich požiadali, aby v pokročilom veku podstúpili pamäťový test a zaznamenávali aj ich rýchlosť, akou dokážu riešiť problémy.
V priebehu ďalších pätnástich rokov otestovali dobrovoľníkov, ktorí žili samostatne a netrpeli demenciou, až päťkrát. K dispozícii mali aj vyplnený dotazník, demografické a klinické údaje ľudí.
Počas štúdie mnohí z testovania vypadli – odhlásili sa, nesplnili kritériá alebo zomreli. Výsledky napokon ukazujú vývoj duševných schopností zhruba päťsto ľudí.
Je dôležité poznamenať, že štúdia sledovala súvislosti a nie priame spojenie príčiny a následku.
Venujte sa čítaniu, hudbe alebo rébusom
Výsledky analýzy naznačujú, že pravidelné riešenie rébusov ľudí neochránilo pred úpadkom kognitívnych schopností.
„Naša štúdia dokázala zohľadniť detskú inteligenciu a vzdelanie a odhalila, že miera poklesu kognície v neskorom živote sa nelíšila medzi ľuďmi, ktorí hlásili rôzne úrovne angažovanosti,“ vysvetľujú autori štúdie pre The Conversation.
Ginkgo nie je zázrak. Čo hovorí veda o jeho účinkoch? Čítajte Znamená to, že ak si človek často cvičil myseľ náročnými úlohami, rébusmi a krížovkami, jeho duševné schopnosti upadali rovnako ako u ľudí, ktorí sa hlavolamom nevenovali.
Vedci si však všimli aj inú súvislosť. Vysvitlo, že ľudia riešiaci rébusy boli v lepšej duševnej kondícii v čase, keď ako šesťdesiatnici podstúpili prvý test v rámci štúdie.
„Riešenie hádanky a iné intelektuálne náročné činnosti počas života zlepšujú vaše IQ, takže keď v neskoršom živote dochádza k nevyhnutnému kognitívnemu úpadku, máte lepšiu východiskovú pozíciu,“ radia vedci.
Ľuďom, ktorí si chcú svoju duševnú kondíciu udržať čo najdlhšie, preto odporúčajú činnosti ako napríklad čítanie komplexných románov, lúštenie rébusov alebo hranie na hudobnom nástroji.
DOI: 10.1136/bmj.k4925
