BRATISLAVA. Leonid Rozogov sa cítil naozaj zle. Jeho ostrú bolesť v pravom podbrušku, nevoľnosť a malátnosť sprevádzala už aj horúčka a zrýchlený pulz.

Tušil, že príznaky svedčia o akútnej apendicíde, ľudovo nazývanej zápal slepého čreva.
Životunebezpečnú infekciu dokážu lekári vyriešiť pomerne jednoduchou operáciou.
Bol tu však problém.
Pacient sa nachádzal na novozaloženej ruskej základni v Antarktíde. Bol rok 1961, blížila sa polárna noc a transport pre snehové búrky neprichádzal do úvahy.
Jediným lekárom na základni bol práve 27-ročný Rozogov.
Zápal sa snažil utajiť
Rozogov v Antarktíde slúžil aj ako meteorológ a šoféroval prieskumné vozidlo. Hoci Rus vedel, že má apendicídu, spočiatku svoj stav tajil a dokonca sa na kolegov usmieval.
„Prečo strašiť svojich priateľov? Kto by mi pomohol? Polárni prieskumníci sa s medicínou dostali do kontaktu nanajvýš v zubárskom kresle,“ cituje časopis BMJ zápisky z lekárovho denníku.
Chladivé obklady ani antibiotiká nezaberali. Bolesť a vracanie sa stupňovali.