Autor je farmaceut a predseda Slovenskej lekárnickej komory.
Diklofenak je veľmi zaujímavá molekula. Na Slovensku sa ročne spotrebuje približne 800-tisíc balení krémov, gélov a iných lokálnych foriem liekov s jeho obsahom a ďalšie desaťtisíce tabliet a injekcií.
V čase svojho objavu v roku 1973 predstavoval významný pokrok v liečbe zápalových ochorení, keďže mal na rozdiel od dovtedy používaných látok už pri nízkych dávkach vyššiu účinnosť a nižšie riziko nežiaducich účinkov.

V terapii je dodnes a možno ho považovať za jedno z najužívanejších a osvedčených liečiv pri ochoreniach pohybového aparátu.
Spomínané tisíce balení predstavujú nejakých 800 kilogramov čistého diklofenaku.
Schválne sa zaoberáme iba lokálnymi formami, lebo pri ich použití sa cez kožu vstrebáva iba asi päť až šesť percent účinnej látky.
Zjednodušene povedané – väčšinu liečiva vo forme krému či gélu „spláchneme“ z tela obyčajnou sprchou ihneď do odpadových vôd. A aj to vstrebané malé množstvo sa tam následne dostane močom.
Takže – ak si slovenskí pacienti ročne na seba natrú takmer tonu diklofenaku, s istotou môžeme povedať, že tá tona sa veľmi rýchlo, doslova takmer ihneď ocitne v slovenských spodných vodách.
A to sme zanedbali iné liekové formy ako tablety či injekcie.
Hrozí supom vyhynutie?
Sup je považovaný za vtáka, ktorý zožerie prakticky čokoľvek a nijako zásadne mu to neublíži.
Je to omyl a pre supy navyše omyl smrteľný.