BRATISLAVA. Sexuálne prenosné choroby sú staré ako samo ľudstvo, epidémie spomína už Starý zákon. V priebehu storočí sa však menil spôsob, akým boli choroby vnímané.
V dávnych dobách sa považovali za trest pre jednotlivcov, ktorí sa buď rúhali, alebo nedodržiavali hygienu.
Stredovek napokon uznal, že choroby súvisia so sexuálnymi aktivitami. Rôznorodé klinické prejavy sa však považovali za variáciu jedinej choroby. Predpokladalo sa, že závisia od štádia ochorenia a celkového zdravotného stavu človeka.
Krátka láska, dlhé liečenie. Ako postupovať po nechránenom sexe Čítajte Koncom 15. a 16. storočia do Európy prenikol "nový mor", ktorý rýchlo rozšírili vojaci. Nesprávne interpretácie a zle nastavené pokusy zas v 17. až 19. storočí mytizovali kvapavku a syfilis.
Sexuálne prenosné choroby začalo ľudstvo lepšie chápať až na prelome 19. a 20. storočia. Rozhodujúcim faktorom boli početné úspechy v mikrobiológii a chémii. Začali sme si uvedomovať hrozbu, ktorá terorizovala milióny ľudí bez ohľadu na ich spoločenský status či bohatstvo.
Vnímanie pohlavne prenosných chorôb sa zmenilo z "osobnej rany osudu" na dôležitú otázku verejného zdravotníctva. No ešte dávno pred tým, než človek pochopil ako sa šíria, mali choroby ohromný vplyv na to, ako žil.
Existujú totiž teórie o tom, že pohlavne prenosné infekcie spôsobili, že sa človek rozhodol žiť v páre.
Minulosť ukázali simulácie
Posun z polygýnnych spoločností (muž má viacero stálych partneriek, no ženy iba jedného muža) bol pre vedcov záhadou.
Približne pred 10-tisíc rokmi začali skupinky lovcov a zberačov experimentovať s poľnohospodárstvom. V početnejších a zložitejších komunitách farmárov začala nad polygýniou prevažovať monogamia.
Existujú hypotézy, podľa ktorých ľudia uprednostnili monogamné zväzky pred zväzkami s viacerými partnermi práve kvôli praktickým rizikám, ktoré sprevádzajú sexuálne prenosné choroby.
Neliečené bakteriálne infekcie totiž môžu ohroziť plodnosť.
