Článok pokračuje pod video reklamou
Plazy sú bežnou súčasťou nielen prírody, ale už aj našich záhrad či dvorov pri rodinných domoch. Čoraz viac sa totiž vyskytujú aj v dedinách či záhradkárskych oblastiach, a to najmä v lete. Pri stretnutí často vyvolajú strach a paniku.
Práve panika pritom môže spôsobiť viac škody ako samotný had.
Vretenica nemusí vážne ublížiť
Na Slovensku sú všetky plazy, a teda aj hady, zákonom chránené. Hady vyskytujúce sa na Slovensku pritom nie sú nebezpečné.
Súvisiaci článok Na rany po medúze nemočte, použite ocot Čítajte „U nás je známych päť druhov hadov, z toho štyri sú užovkovité a len jeden je jedovatý, a to vretenica severná. Zatiaľ čo na západe krajiny sa vyskytujú najmä užovky, severnejšie, na Orave alebo v Tatrách, už možno natrafiť aj na vretenicu severnú, ľudovo zvanú zmiju,“ vysvetľuje Ing. Róbert Kirchner, riaditeľ vivária na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite.
Ani vretenica pritom nepredstavuje pre človeka vážnejšie riziko.
„Aj keď je to jedovatý druh hada, nemá neurotoxín. To znamená, že nespôsobuje celkové ochabnutie dýchania. Má však hemoragický a hemolitický druh toxínu, ktorý spôsobuje skôr rozklad tkaniva.
Pokiaľ dôjde k intoxikácii, je to bolestivé.
„Avšak k intoxikácii až v dvoch tretinách prípadov nedochádza, a to vo všeobecnosti u všetkých hadov. Asi 70 percent uhryznutí tvorí takzvaný dry bite, teda suchý hryz,“ dodáva odborník.
Čo robiť pri stretnutí s hadom?
Stretnutie s hadom pre väčšinu ľudí zrejme nie je príjemným zážitkom. Pokiaľ plaza vidíme niekde sa vyhrievať na slnku, je dobré ho neotravovať a vyhnúť sa mu.
Ak pri strete s hadom predsa len dôjde k uhryznutiu, treba najmä zachovať chladnú hlavu.
Súvisiaci článok Ako správne vybrať kliešťa a čo hrozí po uhryznutí? Čítajte „Veľakrát, keď človeka uhryzne had, je najväčším problémom šok z toho, čo sa stalo, pretože ak to človek vníma ako niečo strašné, mozog aj telo na to reagujú,“ hovorí
Je teda dobré nepodliehať panike. Keďže bežný človek nevie, či ide o užovku alebo vretenicu, je vhodné uhryznutú končatinu znehybniť. Veci, ktoré sa kedysi učili v škole, o vypaľovaní rany, vysatí jedu či škrtidle, už neplatia.
Treba postihnuté miesto znehybniť a dostaviť sa do nemocnice, kde odborníci urobia potrebné testy.
Až tam sa zistí, či došlo k intoxikácii a či je potrebná ďalšia liečba. V niektorých prípadoch môže dôjsť k infekcii, keďže hady sa často živia napríklad hlodavcami, ktoré môžu byť choré a uhryznutím sa do rany môžu dostať neželané látky.
„Ale je to málo pravdepodobné a lekári takúto situáciu vedia vyriešiť,“ dodáva Ing. Róbert Kirchner z vivária SPU v Nitre.
