BRATISLAVA. Zdalo by sa, že to prichádza s vekom. Jedného dňa sa zohnete po spadnuté pero, alebo vstanete z kresla, a na vlastné prekvapenie z vás vykĺzne ston hodný unaveného dôchodcu.
Prečo vlastne pri niektorých bežných pohyboch ľudia stonajú? Môže za to starnutie a zhoršený zdravotný stav?
A ak áno, prečo stonajú aj športovci v špičkovej forme, ako napríklad Serena Williamsová či Rafael Nadal?
Ako vzniká ston
Spontánny ston nevznikne len tak hocikedy. Sprevádza najmä prudké pohyby, napríklad úder päsťou, alebo zahnanie sa tenisovou raketou.
Objavuje sa aj pri dvíhaní ťažkých bremien, pričom za istých okolností možno za bremeno považovať aj vlastné telo - napríklad pri vstávaní z gauča alebo zohýbaní sa smerom k zemi.

Všetky tieto pohyby majú spoločnú jednu vec, je pri nich potrebné spevniť si trup. Ak by bol uvoľnený, stane sa poddajný a pri pohybe hrozí strata rovnováhy a následný úraz.
Spevnenie trupu možno docieliť tým, že človek napne brušné svalstvo a zhlboka sa nadýchne. Pľúca sa naplnia vzduchom, chrbtica sa pod tlakom stabilizuje a pomôže telu udržiavať v pohybe rovnováhu.
Spôsob, akým zo seba následne vzduch uvoľníte, závisí od typu vykonaného pohybu.
Zatiaľ čo počas prudkého hodu alebo úderu vydýchnete rýchlo, postupný pohyb pri zdvíhaní alebo vytláčaní váhy navádza na pomalší výdych.
Sprievodný zvyk sa z hrdla vyderie v prípade, ak sa aktivujú aj svaly hlasiviek.
Pri nádychu bývajú hlasivky otvorené a uvoľnené, preto zvuk nevzniká. Počas výdychu sa však môžu rozkmitať a vytvoriť stonavý zvuk hodný vzpieračov.
Majú zvuky pri pohybe zmysel?
Je jednoduchšie vysvetliť mechanizmus, pri ktorom ston vzniká, než jeho opodstatnenie. Dôkazy o tom, či zvuky pomáhajú človeku byť rýchlejší, mrštnejší alebo silnejší, sú totiž zmiešané.
Pred dvadsiatimi rokmi vedci testovali efekt vzdychov na profesionálnych aj amatérskych vzpieračoch. Ukázalo sa, že zvuky počas mŕtveho ťahu mužom nepridali sily a nijako významne neovplyvnili ich výkon.
V prípade iných športov boli výsledky zaujímavejšie.