TORONTO, BRATISLAVA. Nadbytočné kilogramy sa lepia na ľudí z mladších generácií jednoduchšie než na ich rodičov. Na to, aby si príslušníci generácie Y či mileniáli udržali štíhlu líniu, totiž musia vynaložiť citeľne viac úsilia než ich predchodcovia.
„Ak máte štyridsať rokov a nechcete priberať na váhe, v porovnaní so štyridsiatnikmi v roku 1971 by ste museli jesť ešte menej a cvičiť viac ako oni,“ hovorí v tlačovej správe profesorka kineziológie Jennifer Kuková z Yaleovej univerzity.
Hoci svoj výskum publikovala v relatívne málo citovanom časopise, no ponúka na problematiku obezity zaujímavú perspektívu. Podľa jej zistení totiž strava a cvičenie zrejme nebudú jedinými faktormi, ktoré prispievajú k zvýšenému výskytu obezity.
Podrobnosti prináša štúdia v časopise Obesity Research & Clinical Practice.
Rovnaký život s iným výsledkom
Autori štúdie sa vo svojej analýze zamerali na údaje o stravovaní od viac než 36-tisíc Američanov, ktoré zachytávajú roky 1971 až 2008. K dispozícii mali aj údaje o fyzickej aktivite medzi rokmi 1988 až 2006, tie patrili skupine viac než 14-tisíc ľuďom.
Získané informácie roztriedili podľa množstva prijatej potravy, fyzickej aktivity, veku a BMI. Pri spracovaní údajov si vedci všimli zaujímavú súvislosť.
Článok pokračuje pod video reklamou
Ukázalo sa, že napríklad osoba, ktorá v roku 2006 jedla rovnaké potraviny s rovnakým množstvo energie (vrátane vyrovnanej úrovne bielkovín či tukov v strave) a cvičila v rovnakej miere ako človek v tom istom veku v roku 1988, napriek tomu mala BMI približne o 2,3 bodu vyšší ako mal vtedy príslušník staršej generácie.
Minimálne v USA preto inými slovami zrejme platí, že dnes majú ľudia o desať percent vyššiu hmotnosť, ako mali ich rovesníci v 80. rokoch minulého storočia, ktorí sa stravovali a športovali rovnakým spôsobom.
V hre sú tri možné príčiny
Čo presne zapríčinilo tento rozkol medzi jednotlivými generáciami v tejto chvíli nie je úplne jasné. Profesorka Jennifer Kuková má zatiaľ tri hlavné hypotézy, pričom môže ísť aj o ich vzájomnú kombináciu.
Podľa prvej sa na priberaní môžu podieľať chemikálie v prostredí.
Súvisiaci článok Štíhla línia začína v obchode. Ako si pripraviť zdravý nákupný zoznam Čítajte Je možné, že prirodzené hormonálne či metabolické procesy v tele narúšajú napríklad pesticídy, spomaľovače horenia alebo látky v potravinových obaloch.
Druhou možnosťou je, že na priberaní sa podieľajú niektoré lieky na predpis, ktorých popularita prudko stúpla po 70. až 80. rokoch minulého storočia.
Napríklad najpredávanejšie antidepresívum v Spojených štátoch (Prozac) sa dostal na trh v roku 1988. Liečbu antidepresívami relatívne často sprevádza práve priberanie.
Koková a jej kolegovia však zverejnili aj tretiu možnosť, podľa ktorej medzigeneračné rozdiely s vysokou pravdepodobnosťou spôsobujú rozdiely v črevnej flóre.
Je podľa nich možné, že väčšie porcie, umelé sladidlá či zvýšená konzumácia zvieracích produktov, ktoré môžu obsahovať hormóny či antibiotiká, mohli časom významne ovplyvniť zloženie mikrobiómu.
