TORONTO, BRATISLAVA. Nadbytočné kilogramy sa lepia na ľudí z mladších generácií jednoduchšie, než na ich rodičov. Na to, aby si príslušníci generácie Y či mileniáli udržali štíhlu líniu, totiž musia vynaložiť citeľne viac úsilia, než ich predkovia.
„Ak máte teraz štyridsať rokov a nechcete priberať na váhe, museli by ste jesť ešte menej a cvičiť viac, ako keby ste boli štyridsiatnikmi v roku 1971,“ hovorí v tlačovej správe profesorka kineziológie Jennifer Kuková z Univerzity v Yale.
Znamená to, že strava a cvičenie zrejeme nebudú jedinými faktormi, ktoré prispievajú k zvýšenému výskytu obezity.
Podrobnosti prináša štúdia v časopise Obesity Research & Clinical Practice.
Rovnaký život s iným výsledkom
Autori štúdie sa vo svojej analýze zamerali na stravovacie údaje viac než 36-tisíc Američanov, ktoré zachytávajú roky 1971 až 2008. K dispozícii mali aj údaje o fyzickej aktivite medzi rokmi 1988 až 2006, tie patrili viac než 14-tisíc ľuďom.
Získané informácie roztriedili podľa množstva prijatej potravy, fyzickej aktivity, veku a BMI.
Po spracovaní údajov si vedci všimli zaujímavú súvislosť.
Článok pokračuje pod video reklamou
Ukázalo sa, že napríklad osoba, ktorá v roku 2006 bude jesť rovnaké množstvo kalórií (ale aj bielkovín či tukov) a bude cvičiť v rovnakej miere ako človek v totožnom veku v roku 1988, bude mať napriek tomu BMI približne o 2,3 bodu vyššie.
Inými slovami, minimálne v USA zrejme platí, že dnes sú ľudia o desať percent ťažší, než boli ich rovesníci v 80. rokoch minulého storočia, ktorí sa stravovali a športovali rovnakým spôsobom.
V hre sú tri možné príčiny
V tejto chvíli nie je úplne jasné, čo presne zapríčinilo tento rozkol medzi jednotlivými generáciami. Profesorka Kuková má zatiaľ tri hlavné hypotézy.
Podľa prvej sa na priberaní môžu podieľať chemikálie v prostredí.
Súvisiaci článok Štíhla línia začína v obchode. Ako si pripraviť zdravý nákupný zoznam Čítajte Je možné, že prirodzené hormonálne či metabolické procesy v tele narúšajú napríklad pesticídy, spomaľovače horenia alebo látky v potravinových obaloch.
Druhá možnosť je, že sa na priberaní podieľajú niektoré lieky na predpis, ktorých popularita prudko stúpla po 70. až 80. rokoch minulého storiča.
Napríklad Prozac - najpredávanejšie antidepresívum v Spojených štátoch - sa dostal na trh práve v roku 1988. Práve liečbu antidepresívami relatívne často sprevádza aj priberanie.
Koková a jej kolegovia však predpokladajú, že medzigeneračné rozdiely zrejme s najvyššou pravdepodobnosťou spôsobujú rozdielny v črevnej flóre.
Je možné, že väčšie porcie, umelé sladidlá či zvýšená konzumácia zvieracích produktov, ktoré môžu obsahovať hormóny či antibiotiká, mohli časom významne ovplyvniť zloženie mikrobiómu.
