S úsmevom hovorí, že jej srdcovou záležitosťou sú infekcie močových ciest, no v laboratóriu sa venuje aj výskumu slín. „Sliny sú zrkadlom zdravia, možno v nich objaviť indície o zmenách v tele,“ vysvetľuje v rozhovore pre SME molekulárna biologička Ľubomíra Tóthová. Spolu s kolegami hľadá spôsob, ako možno pľuvancami zlepšiť prevenciu a starostlivosť nielen o ľudí s chorými obličkami.
Čo je vlastne slina a z čoho všetkého sa skladá?
Európska noc výskumníkov
- Každoročné stretnutie s vedcami sa bude konať v piatok 27.9. 2019 v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach a v Poprade.
Prednášku Ľubomíry Tóthovej si môžete vypočuť v bratislavskom Lab.cafe o 17:00.
Slina je biologická tekutina, rovnako ako moč alebo krv. Tvorí sa v slinných žľazách a približne 99 percent z nej tvorí voda. Nás však zaujíma práve to zvyšné percento.
Sú v ňom rôzne merateľné látky, napríklad minerály či zložky imunitného systému, ktoré fungujú ako prvý ochranný štít nášho organizmu. Okrem toho sú v slinách hlieny, ktoré uľahčujú prehĺtanie jedla.
A čo je pre nás najdôležitejšie, v slinách je množstvo molekúl, ktoré by sa dali využiť v diagnostike ako biomarkery. Týchto je naozaj veľa, v literatúre bolo opísaných niekoľko tisíc a ide o bielkoviny, nukleové kyseliny, ale aj malé molekuly.
Čo z toho zaujíma vás a vašich kolegov?
Všeličo. U nás v ústave čas od času príde niekto s novým nápadom. Pred rokmi sme napríklad chceli využiť slinu tehotných na získanie genetickej informácie plodu.
Tento výskum získal populárnu Ig Nobelovu cenu - ocenenie, ktoré sa každoročne udeľuje za výskumy a pokusy, ktoré najskôr ľudí rozosmejú a neskôr ich prinútia zamyslieť sa. Ako k tomu došlo?
Telo si vyrába opiáty, milenci sa dočasne zbláznia. Vedec približuje biochémiu lásky Čítajte Mali sme problém s kontamináciou vzoriek a nevedeli sme, ako nastaviť odber slín. Stávalo sa nám, že aj mamičky, ktoré čakali dievčatá, vyšli pozitívne na Y chromozóm. Ten je pritom výlučne mužský a mal by sa objavovať iba v slinách matiek, ktoré čakali chlapčeka.
Premýšľali sme, ako je to možné, či nám vzorky náhodou nekontaminoval kolega v laboratóriu, ktorý nám pomáhal odoberať vzorky. Mužský chromozóm sa však objavoval aj po tom, čo sme vyhnali z laboratória všetkých mužov.
Napadlo nám, či to nemôže byť spôsobené tým, že Y chromozóm môže byť aj v strave. Testovali sme napríklad, aký účinok môže mať konzumácia býčieho mäsa a napokon aj to, aký účinok môže mať intenzívne bozkávanie.
