BRATISLAVA. Hlien pokrýva prekvapivo veľkú časť ľudského tela. Lemuje až dvesto štvorcových metrov, čo je približne plocha tenisového kurtu.
Nachádza sa v tráviacom trakte, v pľúcach či v močovom systéme, chráni sliznicu nosa a pomáha spermiám prekĺznuť krčkom maternice.
Sladké tajomstvo chorôb Čítajte Mazľavá hmota však v tele neslúži iba ako fyzická bariéra, ktorá zachytáva baktérie a vírusy.
Dokáže odzbrojiť patogény a zabrániť im v tom, aby v tele vyvolali infekciu.
Nová štúdia v časopise Nature Microbiology vysvetľuje, že za väčšinu týchto obranných mechanizmov zodpovedajú glykány. Ide o reťazce cukrov, ktoré plnia mnoho dôležitých úloh a okrem iného sa vyskytujú aj v hliene.
Slizovitá hmota obsahuje hneď stovky rozličných glykánov. Tím vedcov z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) zistil, že tieto molekuly dokážu brániť komunikácii medzi baktériami.
Bez toho, aby sa medzi sebou baktérie dorozumievali, nedokážu vytvárať infekčné biofilmy a tým sa stanú neškodnými. Objav by mohol poslúžiť na vývoj nových účinných liekov.
Osamelo plávajúce baktérie
Priemerný človek vyprodukuje denne niekoľko litrov hlienu. Dlho sa predpokladalo, že slúži nanajvýš na zvlhčenie a ako fyzická bariéra, ktorá zabráni kontaktu orgánov s potenciálne škodlivými mikróbmi.
