Budeme nosiť rúška? Bez stromov asi áno. Každý strom pohltí za rok až štyri kilogramy oxidu uhličitého a denne vyprodukuje 180 litrov kyslíka. Človek denne v pokoji spotrebuje až 360 litrov kyslíka. Na to, aby mohol denne dýchať, teda potrebuje dva stromy. Ak vyvíja nejakú činnosť, potrebuje tých stromov ešte viac. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Nájdeme ešte niekde vôbec čistý vzduch? V meste je smog a exhaláty, na dedine zase škodí toxický prach a v byte je takmer ako na rušnej ulici
Trápia vás neustále bolesti hlavy, malátnosť alebo vám stále čosi je a neviete, čo? Možno to bude zo vzduchu. Dožičíte si denne prechádzku v lese? Potom sa nečudujte. Čistý vzduch na ulici v meste, v kancelárii, doma či na vidieku nenájdete. Za čistým a zdravým vzduchom treba dnes cestovať.
Pátranie po čistom vzduchu
V meste ho nenájdete ani omylom. Vzduch je tu plný škodlivých čiastočiek, ktorých počet dosahuje až 100 miliónov v litri. Na porovnanie čistý vzduch, aký je pri mori alebo vysoko v horách, ich obsahuje menej ako milión.
Najškodlivejšie exhaláty pochádzajú najmä z individuálnej automobilovej dopravy. Ako nám škodia? "Prach s veľkosťou 2,5 mikrometra, spôsobuje predčasné úmrtia, oxidy dusíka zhoršujú priebeh chorôb horných dýchacích ciest u astmatikov a alergikov, oxid uhoľnatý sa viaže na červené krvinky, vplýva na srdcové ochorenia, iné prvky ako chróm, nikel, uhľovodíky sú karcinogénne," vymenúva internista Juraj Kamenčík.
Vzduch vnútri môže byť horší ako vonku
Nanešťastie, obsah škodlivých častíc v mestskom byte je takmer rovnaký ako na rušnej ulici. Väčšina bytových domácností bola v predchádzajúcich desaťročiach vybudovaná tak, že vzduch v nich sa len málo odlišuje od vzduchu v uliciach mesta.
"Výsledok je alarmujúci. V bežnom mestskom obydlí sa nachádza viac ako 100 miliónov častíc špiny - teda prach, častice dymu, roztoče. Najnebezpečnejšie z nich sú vdýchnuteľné čiastočky menšie ako 1 mikrometer. To je zatiaľ málo známy fakt," hovorí hygienička MUDr. Katarína Slotová, ktorá sa venuje problematike kvality ovzdušia.
V každom dome sa v ovzduší nachádza až do 150 rôznych chemikálií. Nájde sa tam oxid dusíka, oxid uhoľnatý a prchavé organické látky vrátane benzénu v ovzduší budov. Čistiace výrobky, kozmetika, mydlo, zubná pasta a mnohé potravinárske výrobky tiež obsahujú chemikálie. Moderný nábytok a novovyvinuté textílie zase obsahujú formaldehyd, ktorý zasahuje nervový systém.
Nebezpečná klimatizácia
Ani v práci to nie je lepšie. Tu nám zase môže škodiť častá práca s fotokopírkou, prepisovacím papierom či počítačmi. Klimatizácia, na ktorej chce zamestnávateľ ušetriť, vás môže zdravotne odpísať. "Keby ste videli, čo je v chladiacich zariadeniach našich budov, boli by ste šokovaní," hovorí pracovník bratislavskej firmy, ktorá inštaluje a robí servis klimatizačných systémov. "Ak sa filtre vzduchu vo veľkých klimatizáciách pravidelne raz za týždeň nevydenzifikujú, začnú vo vode rásť všelijaké riasy, plesne a voda obsahuje množstvo mikroorganizmov. A to všetko začne kvasiť. To je doslova pohroma, najmä pre alergikov."
Klimatizácia takto môže dokonca spôsobovať astmatické záchvaty, bolesti hrudníka či takú banalitu, ako je tečúci nos.
Na dedine škodí zase toxický prach
Ani na vidieku nenájdete oveľa čistejší vzduch. Kto sa sťahuje na dedinu za zdravším životom, môže byť sklamaný. Vidiek, to už dávno nie je čistý vzduch a čistá voda. "Človek stále žije v tom, že Slovensko má svoje priemyselné regióny, poľnohospodárske regióny, horské čisté regióny a že to musí byť veľký rozdiel. Ale nie je," hovorí MUDr. Eva Reichrtová. Roky sa venuje výskumu ťažkých kovov a napriek tomu bola sama prekvapená zamorením horských regiónov. Dôvodom je najmä automobilová doprava. Cesty vedú práve cez prostriedok dedín, takže keď vetrajú, majú výfukové plyny takmer na tanieri. Ťažké kovy sa zase usádzajú v predzáhradkách a záhradkách, kde si pestujú ovocie a zeleninu. "V meste je síce smog z tovární a áut, lenže mestské oxidy dusíka zďaleka nespôsobujú také zdravotné ťažkosti, ako vidiecky toxický prach z poľnohospodárstva," hovorí hygienička MUDr. Jana Petrová.
Tipy, ako doma vytvoriť zdravé prostredie
Pestujte izbové rastliny, dokážu vstrebať určité množstvo toxických látok z ovzdušia. Najúčinnejšie sú popínavé rastliny, chryzantémy, palmy, gerbery a niektoré druhy fikusov.
Pustite studenú vodu pred teplou. Mnohé mikroorganizmy sa zoskupujú pri kondenzácii. Aby ste tomu zabránili, pustite studenú vodu predtým, ako otočíte kohútikom s teplou vodou.
Nepoužívajte čistiace prostriedky a osviežovače vo forme spreja, u citlivých osôb môžu vyvolať astmatický záchvat. Ak môžete, nahraďte čistiace prostriedky octom alebo jedlou sódou.
Nepoužívajte steny alebo nábytok z drevotrieskových dosiek, odparuje sa z nich formaldehyd. Ak ich už máte, pokryte povrch polyuretánovým lakom alebo obkladom, ktorý pohlcuje jedovaté výpary.
Nainštalujte si detektory dymu alebo aj detektory oxidu uhoľnatého, najmä ak máte plynové kúrenie.
