Článok pokračuje pod video reklamou
TEL AVIV, BRATISLAVA. Fajčenie má negatívne účinky nielen na telo, ale zrejme aj na psychiku.
Existujú indície o tom, že by fajčiari mohli byť v dôsledku svojej závislosti náchylnejší k depresii než nefajčiari.
Na spojenie medzi fajčením a depresiou poukazuje nová štúdia v časopise PLOS One.
Ako prebiehal výskum
Izraelskí zdravotníci vo svojom výskume vychádzajú z údajov zhruba stotisíc srbských študentov.
Zo štatistík vyplýva, že až tretina študentov v Srbsku fajčí. Vedci tak mali k dispozícii relatívne veľkú a pestrú vzorku ľudí, ktorých dáta mohli analyzovať.
Súvisiaci článok Šesť krokov, ktoré zlepšia vaše duševné zdravie Čítajte Zároveň si viac než dvetisíc študentov prizvali na priamu účasť v štúdii.
Oslovení vysokoškoláci chodili vrámci starších výskumov na pravidelné zdravotné prehliadky.
Dobrovoľníci bližšie opísali svoju sociálnu a ekonomickú situáciu, uviedli všetky chronické ochorenia a podrobne opísali svoj životný štýl. Okrem fajčenia uvádzali aj svoju spotrebu alkoholu, vzťah k cvičeniu a stravovacie návyky.
Za fajčiarov označili vo výskume tých, ktorí vyfajčia aspoň jednu cigaretu denne alebo tých, ktorí za život vyfajčili viac než sto cigariet.
Študenti mali za úlohu odpovedať na 36 otázok a subjektívne ohodnotiť viacero oblastí svojho zdravotného stavu.
Medzi sledované parametre patrili napríklad obmedzenia v pracovnom a súkromnom živote, bolesť, vitalita, duševné zdravie alebo sociálne fungovanie.
Silnejšia depresia a slabšia vitalita
Odpovede vedci vyhodnotili pomocou Beckovho inventáru depresie (BDI), škály, ktorá sa používa na hodnotenie závažnosti depresie. Čím vyššie je dosiahnuté skóre, tým ťažšou depresiou človek trpí.
Súvisiaci článok Psychiater alebo psychológ? Aké sú prvé kroky pri liečení psychiky Čítajte Vedci zistili, že vyššie BDI skóre sa u ľudí spájalo s fajčením.
U študentov, ktorí fajčili, bola v porovnaní s nefajčiarmi dvoj až trojnásobne vyššia šanca, že majú klinickú depresiu.
Fajčiari mali zároveň konzistentne viac depresívnych príznakov a ich duševné zdravie bolo v horšom stave, ako v prípade nefajčiarov. Fajčiari horšie hodnotili aj svoju vitalitu a sociálne fungovanie.
„Naša štúdia pribudla k narastajúcemu množstvu dôkazov o tom, že fajčenie a depresia sú úzko späté,“ povedal v tlačovej správe vedúci autor štúdie Hagai Levine.
„Hoci je zatiaľ priskoro tvrdiť, že fajčenie spôsobuje depresiu, zdá sa, že tabak má nepriaznivý efekt na naše duševné zdravie,“ vysvetľuje epidemiológ Levine.
