Neďaleko konzervárne v aljašskom mestečku Naknek dorazil k brehu malý čln. Vystúpili z neho tri malé deti. Potrebovali lekára, mali chrípku a z posledných síl zápasili s infekciou.
Dospelí sa už pomoci nedožili. Na palube loďky ležali dve mužské telá, ktoré bolo treba pochovať.
Písal sa 4. jún 1919 a Aljaška zvádzala oneskorený boj so španielskou chrípkou.
Ľad nákazu iba spomalil
Drsné podmienky ľadovej krajiny dokázali obyvateľov dočasne ochrániť pred vlnami nákazy, ktoré svet sužovali už počas predošlého roka. Vírus dorazil na Aljašku v čase, keď celkový počet úmrtí na španielsku chrípku presiahol počet obetí prvej svetovej vojny.
Minulé karantény bránili chorobám, no viedli aj k masovým hrobom a rasizmu Čítajte Loďka s chorými deťmi bola dôkazom, že nákaza zasiahla už aj odľahlé inuitské komunity, ktorých sídla lemovali pobrežie.
„V Nakneku vieme o osemdesiatich mŕtvych. Dospelá populácia je prakticky vyhladená,“ písal správca konzervárne o štyri dni neskôr v leteckej pošte. Práve konzerváreň podľa dobových správ zohrávala v boji s nákazou rovnako dôležitú úlohu ako poverené úrady.
Zásobovali jedlom aj liekmi odľahlé osady a pochovávali telá, ktoré boli neraz ohlodané túlavými psami. Vybudovali dočasný sirotinec pre deti, ktoré nákaza pripravila o celú rodinu. Zabezpečili chorým zdravotnú starostlivosť a pravidelne spolu s pobrežnou strážou kontrolovali situáciu v komunitách.
V niektorých oblastiach však zomieralo až 90 percent nakazených, čím sa Aljaška zaradila medzi najviac postihnuté miesta na svete.
