|
FOTO |
Môže si pacient vybrať spôsob znecitlivenia či uspania?
Myslím, že nikde na svete si pacient sám nevyberá, aký spôsob anestézy dostane. Môžeme spolu s pacientom konzultovať, či by bolo vhodnejšie použiť lokálne znecitlivenie, ale o konečnej voľbe vždy rozhoduje lekár. Je to výsostne individuálne u každého pacienta, rozhoduje sa na základe laboratórnych a ďalších predoperačných vyšetrení, na základe osobného rozhovoru a úlohu môže zohrať aj mnoho iných faktorov.
Vo svete je trend podávať viac lokálnej anestézie, dorazil aj k nám?
Lokálne podávanie anestetík je vo svete 20 až 25 percent, u nás asi 16 percent. Pred piatimi rokmi to bolo len asi 12 percent, takže sa zlepšujeme, a to je dôležité.
Líši sa zloženie anestézy v štátnych nemocniciach a v súkromných centrách? Súkromní anestéziológovia tvrdia, že skladba ich anestetík je kvalitnejšia, ako si môžu dovoliť štátne zariadenia.
Špičkové štátne pracoviská majú štandardnú techniku, bezpečnosť pacientov nie je nikde ohrozená. Nemyslím si, že neštátne zariadenia sú na tom o toľko lepšie, najväčšie rozdiely sú v správaní personálu a komunikácii.
Aké je riziko, keď uspávate akútneho pacienta, ktorého vám privezú napríklad po autonehode, o ktorom nič neviete a určite nie je nalačno?
Rozdiel medzi plánovanou a akútnou operáciu je dosť veľký. Komplikácie pri neodkladnej operácii sa zvyšujú troj- až päťnásobne.
Čo hrozí pacientovi, ak nedostane správnu dávku anestetík?
Môže ísť o predávkovanie alebo poddávkovanie. To sa však dnes už prakticky nestáva. Anestéziológ vie, čo si môže dovoliť, hneď vidí, kedy treba anestézu prehĺbiť alebo z nej ubrať.
Niekedy sa však stáva, že pacient aj pri plnej narkóze cíti bolesť, počuje, čo si lekári počas operácie hovoria. Ako je to možné?
Asi v jednom percente prípadov, keď sa anestéza podáva len intravenózne, teda do žíl, môže nastať toto riziko. Ide o tzv. bdenie počas anestézie, keď pacient môže cítiť bolesť alebo počuje zvuky operačnej sály. V súčasnosti však už máme proti tomu rôzne lieky a prípravky, ktoré podávame, aby bol pacient v dostatočnej hĺbke počas narkózy. Na niektorých pracoviskách, ako u nás v Košiciach, máme aj prístroj na meranie hĺbky anestézie počas operácie. Nehovorím, že sa to nemôže vôbec stať, ale aj to jedno percento sa minimalizuje.
Čo ak sa prešvihne anestéza? Najčastejšou obavou pacientov je, čo ak sa nezobudím?
Teraz sa už prakticky nestáva, že by sa pacient predávkoval, máme k dizpozícii naozaj širokú škálu kvalitných anestetík. Ak sa pacient po operácii neprebudí, skôr mal veľmi ťažkú diagnózu alebo zranenie, preto organizmus nevydržal.
Mávate stres či strach pred každou operáciou?
Priznám sa, že vždy mávam určitú trému, určite aj stres, aj adrenalín. Je to strach o pacienta, nielen pacientovi sa rozbúši srdce. Najčastejšie to býva z obavy z alergie, ktorá sa nedá predpokladať. Preto musíme byť pripravení na anafylaktický šok a takéto komplikácie zvládať. Obyčajne sa to však stáva v začiatku, máme na to lieky, takže to zvládneme bez následkov.
Je spánok na operačke kvalitou taký ako bežný spánok v noci?
Moderné lieky sa snažia priblížiť túto situáciu k bežnému spánku, dokonca niektoré z novších liekov spôsobujú aj príjemné sny, najmä počas začiatku a zobúdzania.
V zahraničí si môžu pacienti, najmä detskí, už vybrať rôzne arómy a príchute plynov od čokoládových po vanilkové...
U nás zatiaľ tak ďaleko nie sme. Máme k dispozícii jedno anestetikum, ktoré má arómu jabĺk či ovocnú vôňu, to je naozaj príjemné. Môžeme ešte urobiť to, že masku, ktorú prikladáme na tvár dieťaťu môžeme postriekať sprejom, ktorý dodáva čokoládovú alebo vanilkovú arómu. Je to však výnimočné, nepoužívame to bežne.
Odchádzajú ešte stále anestéziológovia do zahraničia za lepším platom a podmienkami?
Áno, anestéziológia je ťažký a tvrdý chlebíček, lekári sú u nás veľmi zle hodnotení, a žiaľ odchádzajú práve tí najschopnejší. Je to bieda - aj pre výučbu nových anestéziológov, aj pre pacientov.
