Vila v Dunajskej Lužnej je postavená z hliny, z akej sa stavali domy v okolí po stáročia.
FOTO – KAROL HILMER
Maximálne zhutnenie dosiahneme iba pri ideálnom granulometrickom zložení zeminy. Tá by sa mala skladať zo zložiek ílu, štrku, piesku a prachu, podľa možností bez organických prímesí.
Najlepšie je zastúpenie ílu v 15 až 25 hmotnostných percentách. Jeho väčšie množstvo spôsobuje objemovú nestálosť a väčšie zborcovanie sa.
Nadmerné množstvo štrku nad 50 percent a najmä jeho väčšie časti s priemerom nad 40 mm sú príčinou delenia hmoty a vzniku prasklín či lámania.
Ideálne zastúpenie všetkých zložiek pri 11 až 17-percentnej vlhkosti umožní najtesnejšie usporiadanie častí, čo je vlastne výraznejšie zhutnenie. Takto sa bude murivo vyznačovať aj najvyššou kompaktnosťou a pevnosťou v tlaku. Staviteľ Karol Hilmer využíva na zvýšenie pevnosti nabíjaných hlinených stien prídavky cementu a vápna v objeme od 2,5 do 10 percent hmotnostného objemu.
Stabilizáciu hliny vápnom používali pred storočiami v Španielsku. Dokonca už pri stavbe Babylonskej veže stabilizovali hlinené murivo asfaltom. Pridaním chemických katalyzátorov sa iniciuje proces, po ktorom reagujú jednotlivé komponenty hliny medzi sebou a vzájomne sa viažu.
Pevnosť v tlaku sa stabilizovaním asfaltom zvýši na 1,5-6 MPa, vápnom a cementom od 2 do 10 MPa a stabilizácia katalyzátormi zvýši pevnosť od 5 až do 40 MPa, stabilizácia vláknami je 0,5 až 2 MPa.
Hlinenú zmes možno miešať priamo na stavbe rotavátorom
Nielen obvodové, aj vnútorné steny sú postavené z hliny. FOTO – KAROL HILMER
Posúvaním formy (vľavo hore) rástli múry domu.
Seriózny výskum týkajúci sa hlinených stavieb beží vo všetkých vyspelých krajinách, najmä vo Francúzsku a v USA. Tak vznikol v Európe celý rad sídel s vysokými technickými parametrami. Inžinier Karol Hilmer zužitkováva výsledky slovenského výskumu zo začiatku deväťdesiatych rokov, ktoré sú aj v zahraničí vysoko cenené (napríklad hodnotenia francúzskych odborníkov Villefontaine, CRATerre). Aj preto začal stavať ukážkový hlinený dom v Dunajskej Lužnej.
Rýchla výstavba
Na vnútornom murive dosiahli úspory približne 50 percent nákladov a na obvodovom zateplenom murive 20 percent.
Dom je obývaný takmer rok. S hrubou stavbou začali v polovici septembra, v novembri bola hotová.
Zmes miešali na betónovom podklade klasickým záhradkárskym rotavátorom, teda priamo na mieste a v množstve potrebnom na okamžité spracovanie. Zeminu potom kládli do pohyblivej drevenej formy.
Po zafixovaní formy zhutňovali zmes vibračným ručným 25 kg ťažkým zhutňovačom, známym z úpravy ciest a chodníkov. Po zhutnení zeminy vo forme ju uvoľnili a posunuli. Takto sa dá naraz postaviť aj celá stena bez čakania na vytuhnutie malty, ako pri použití pálených tehál.
Ekonomické aspekty výstavby
Murivo tvorí pri stavbe rodinného domu približne 10-15 percent nákladov. V ideálnom prípade sa z týchto nákladov pri stavbe hlineného domu dá ušetriť viac než polovica na zakúpenie muriva, jeho dopravu, prípadne prácu odborníkov a podobne.
Ideálny stav je, keď máme zdroj vhodnej zeminy v mieste stavby. To býva na Slovensku pomerne časté. Zeminu môžeme získať aj z blízkeho zdroja ako materiál určený na skládku pri inej výstavbe. Ďalšie úspory vzniknú po zapracovaní stavebníkov jednoduchou technológiou nabíjania stien pod vedením jedného majstra.
Pretože pri rodinnom dome z celkovej sumy netvoria náklady na murivo dominantnú časť, ani v ideálnych podmienkach stavaný hlinený dom nebude výrazne lacnejší. Hlinená stavba má však iné výhody, ktoré predstihujú ostatné materiály.
Výraznejšie ušetrenie
Hlinená technológia sa ako výrazne lacnejšia prejaví na úžitkových stavbách. Tie (napríklad garáže), nepotrebujú inžinierske siete, vykurovanie, zložité okenné a dverové systémy, cenovo náročné obklady, podlahy a podobne. Garáže z hlinenej technológie majú navyše výraznú výhodu v porovnaní s betónovými v tom, že sú podstatne šetrnejšie k drahej garážovanej technike. Bez potreby vykurovania hlinené steny výraznejšie pohlcujú vlhkosť, čím chránia kovové časti pred hrdzavením a textílie pred zvlhnutím a znehodnotením.
Podobným spôsobom sa na Slovensku v posledných rokoch postavili rodinné domy v Stupave, Častkovciach, v tomto roku začne výstavba domov v Borinke a Lozorne.
Uvidíme, či pozitívne referencie z týchto stavieb pohnú nedôverou stavebníkov z posledných desaťročí.
ĽUBOMÍR ŠIMNA
