V akom štádiu je testovanie liekov na koronavírus?

BRATISLAVA. Po úspešnej metóde liečby nového koronavírusu už mesiace pátrajú chemici, farmaceuti, lekári v teréne a aj umelá inteligencia.

Súvisiaci článok Vakcína proti koronavírusu bude unikát. V akom štádiu je očkovanie a liečba Covid-19? Čítajte 

Výsledkom sú miliardy investovaných dolárov, desiatky perspektívnych látok, no zatiaľ ani jeden potvrdený liek.

Akokoľvek zúfalo svet žiada účinný liek, v medicíne sa vývoj nedá urýchliť.

Aj pri najoptimistickejšom scenári potrvá mesiace, kým si lekári budú môcť byť istí, že podaním látky skutočne neohrozujú život pacienta.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Denník SME sa pozrel na lieky, ktoré sa spomínajú najčastejšie, a pripravil ich stručnú charakteristiku, ako aj odhadovaný časový plán, kedy by mohli byť známe jeho účinky vo vzťahu k nákaze Covid-19.

Neschválili zatiaľ žiadnu novú liečbu

„V súčasnosti existuje približne 40 liekov, ktoré sa v kontexte s ochorením Covid-19 skúmajú a niektoré z nich ukazujú sľubné výsledky,“ informoval Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Súvisiaci článok Vírus sa snažia zablokovať skôr, než vojde do bunky. Chemici vyvíjajú sľubnú látku Čítajte 

Počas uplynulých týždňov špeciálny tím Európskej liekovej agentúry intenzívne spolupracoval s vedeckými iniciatívami, no ani jedna z látok zatiaľ nebola schválená priamo na liečbu ochorenia Covid-19.

Aby bol liek schválený, musí najskôr prejsť rozsiahlymi klinickými skúškami s vysokým počtom účastníkov. Jedine takto sa dá dokázať bezpečnosť a účinnosť potenciálne vhodných liekov.

„Údaje z malej vzorky pacientov, či už ide o malé klinické skúšanie, off label použitie lieku (mimo schválenej indikácie) alebo použitie neregistrovaného lieku, nemusia postačiť na vyvodenie záverov o účinnosti a bezpečnosti daného lieku,“ vysvetľuje ŠÚKL. Práve to je problém pri nádejných liekov proti Covid-19.

Keďže lekári sledujú účinky testovaných liekov na chorých pacientoch, ktorí potrebujú liečbu, nemôžu porovnávať výsledky experimentálnej skupiny s kontrastnou, ktorá by namiesto nového lieku dostávala iba placebo.

Veľká časť experimentálnych liekov zlyhá

Popri vývoji nových látok, lekári v prvej línii skúšajú nasadzovať aj staršie už registrované lieky v nádeji, že budú účinkovať.

Patria medzi ne napríklad hydroxychlorochín a chlórchín, ktoré sa používajú proti malárii a na liečbu autoimunitných ochorení, ako je reumatoidná artritída. Potenciál má aj kombinácia liečiv lopinavir a ritonavir, ktoré sú v súčasnosti registrované na liečbu HIV infekcií.

Súvisiaci článok Na internete sa objavili domáce testy na Covid-19, Únia ich ešte neschválila Čítajte 

Veľké štúdie takýchto liečiv už prebiehajú.

Ich cieľom je nie len preveriť účinnosť lieku, ale aj overiť ich riziká a vyhodnotiť, či neprevažujú nad prínosmi liečby.

Tempo, akým sa vírus šíri, však vyvíjajú ohromný tlak na urýchlenie vývoja nových liekov. Celý proces – od návrhu lieku až po jeho zavedenie na trh – totiž zvyčajne môže trvať aj desať a viac rokov.

Mnohé experimentálne lieky v niektorej fáze procesu zlyhajú.

Biotechnology Innovation Organization (najväčšia svetová obchodná organizácia, ktorá reprezentuje biotechnologický priemysel) v súhrnnej správe za obdobie 2006 až 2015 píše, že na poli infekčných chorôb uspeje na začiatku klinického testovania iba 1 z 5 nových liekov.

Znamená to, že spomedzi desiatok sľubných látok sa iba zlomok dostane čo i len k malej skupine pacientov, ktorí trpia ochorením Covid-19.

Aj v prípade úspešných liekov sa môže dodatočne objaviť nepredvídateľná komplikácia, problém so zásobovaním alebo výrobou veľkých množstiev liekov.

Ako napredujú najsľubnejší kandidáti

Remdesivir

• Liek vyvíja spoločnosť Gilead Sciences a je v 3. fáze klinického testovania.
• Skúma sa v šiestich klinických štúdiách po celom svete, pričom prvé výsledky u vážne chorých pacientov v Číne a tiež u ľudí s miernejším priebehom ochorenia majú byť známe už v priebehu apríla, ďalšie dve v máji (1, 2).
• Hlavným cieľom liečby je zrazenie horúčky a skrátenie celkovej dĺžky pobytu pacienta v nemocnici na menej než dva týždne.
• Podáva sa vnútrožilovo.
• V minulosti neuspel v testoch pri liečbe eboly.
• Gilead má na remdesivir monopol. Liek ešte nie je registorovaný, no v rámci takzvanej liečby zo súcitu už bol sprístupnený stovkám pacientov. Dopyt je však ohromný a nekontrolované použitie by mohlo vážne narušiť priebeh klinických testov. Firma preto liek nateraz poskytuje iba tehotným ženám a deťom a hľadá spôsob, ako ho distribuovať systematickejšie.

Existujúce protivírusové lieky

• Existujúci, ľahko vyrobiteľný liek, ktorý sa ukázal ako účinný pri liečbe alebo prevencii infekcie SARS-CoV-2, by poskytoval pacientom a lekárom najrýchlejšiu úľavu.
• Antivirotiká, ktoré boli určené na liečbu iných infekcií, sú k dispozícii hneď. Rozsiahle klinické skúšky už začali. Prvé výsledky by mali byť známe asi o mesiac.
• Najväčšiu nádej lekári vkladajú do liekov hydroxychlorochín a chlórchín. Stali sa súčasťou experimentálnej liečby v nemocniciach Kalifornskej univerzity, univerzity v San Franciscu aj vo Washingtone.
• Väčšina publikovaných dôkazov o priaznivých účinkoch liečby antimalarikami pochádza z veľmi malej francúzskej štúdie a správ z Číny.
• Iná malá štúdia naznačila, že by pri liečbe Covid-19 mohol pomôcť favipiravir. Ide o japonský liek na liečbu chrípky.
• V prípade žiadneho z týchto protivírusových liekov však nebolo preukázané, že je naozaj účinný v boji s novým koronavírusom. Keďže však ide o lieky, ktoré sú už registrované a dá sa k nim dostať na predpis, prudký nárast záujmu spôsobil ich výpadky na trhu.

Lieky proti autoimunitným ochoreniam

• Tieto lieky už sú dostupné, no boli registrované na liečbu iných ochorení.
• Prvé dáta o ich účinkoch pri liečbe Covid-19 by mali byť známe v priebehu leta.
• Lieky proti autoimunitným ochoreniam, ako je reumatoidná artritída, pôsobia tak, že oslabujú imunitný systém. V prípade ochorenia Covid-19 je to žiaduce, pretože vírus SARS-CoV-2 dokáže vyvolať neprimeranú reakciu organizmu a najvážnejšie škody v tele, paradoxne, spôsobuje agresívna reakcia imunitného systému.
• Uvažuje sa o viacerých konkrétnych liekoch. Spomína sa Actemra od spoločnosti Roche, ktorá sa využíva aj pri prehnanej imunitnej reakcii v dôsledku liečby rakoviny. Výsledky prvých testov by mali byť známe počas apríla.
• Podobný liek na pacientoch s Covid-19 testujú aj firmy Regeneron a Sanofi. Ich liek sa volá Kevzara.
• Lieky sa pacientom podávajú injekčne.

Protilátky z plazmy vyliečených pacientov

• Ide o mimoriadne starú metódu liečby, ktorá sa využívala napríklad už počas španielskej chrípky.
• Plazma s protilátkami od vyliečených pacientov sa dá použiť ihneď. Látky sú prítomné v nich, stačí ich len odobrať a transfúziou vpraviť do tela chorého. Následne by mali nakopnúť imunitný systém človeka, ktorý bojuje s nákazou.
• Malá štúdia v Číne ukázala, že z 10 pacientov, ktorí dostali plazmu s protilátkami, sa podstatne zlepšil stav siedmich z nich a hladiny vírusu v ich tele klesli na nezachytiteľnú úroveň. Potrvá však mesiace, kým sa objektívne preveria riziká a prínosy takejto terapie pre širokú skupinu pacientov s Covid-19.
• Metódu si osvojil napríklad japonský farmaceutický gigant Takeda. Odoberajú krv pacientom, ktorí prekonali infekciu, získajú z nej plazmu a z nej potom izolujú protilátky, ktoré udržali chorých nažive. Zatiaľ sú v predklinickom štádiu a pacientom liečbu ponúknu najskôr o deväť až osemnásť mesiacov.

Umelé protilátky proti vírusu

• Ide o protilátky, ktoré vedci spravidla vyvíjajú u geneticky upravených myší a následné ich spracujú na lieky, ktoré sa dajú injekčne podať pacientom. Mali by účinkovať jednotnejšie a bezpečnejšie než protilátky získané priamo z krvi vyliečených pacientov.
• Vývoj umelých protilátok je iba v predklinickom štádiu, čo znamená, že zatiaľ neprebehli žiadne testy na ľuďoch.
• Vyvíja ich napríklad biotechnologická spoločnosť Regenron.
• Geneticky upravené myši v Regenrone nakazili neškodnejšou verziou nového koronavírusu a zvieratá si začali v reakcii na infekciu tvoriť protilátky. Snažia sa vytipovať zmes vhodných protilátok proti vírusu SARS-CoV-2 a s prvými skúškami by chceli začať v lete. Ak by boli extrémne úspešní, výnimku pre podanie protilátok ťažko chorým pacientom by mohli získať zhruba na jeseň.
• Kanadský startup AbCellera v spolupráci s Eli Lilly uplatňuje v liečbe podobnú stratégiu ako ich konkurencia. V krvi pacienta, ktorý prekonal Covid-19 našli viac než 500 protilátok, ktoré by mohli telo chrániť pred vírusom. Snažia sa určiť, ktoré z nich sú najsilnejšie, a s pokusmi na ľuďoch chcú začať v horizonte štyroch mesiacov.
• Umelé protilátky by nemuseli slúžiť iba ako liečba nakazených. Teoreticky mohli brániť aj vzniku samotnej infekcie, no riadne testovanie tejto hypotézy bude trvať ešte dlhšie.

Nové protivírusové lieky

• Ak sa v boji s nákazou nepodarí úspešne využiť existujúce látky a antivirotiká, bude nutné vyvinúť celkom nové lieky.
• Aj pri najhladšom priebehu výskumu bude iba pátranie po nádejných látkach trvať niekoľko mesiacov.
• Aby sa proces urýchlil, v Nadácii Billa a Melindy Gatesovcov sa snažia prehľadávať knižnicu už existujúcich chemických liekov a pátrajú po potenciálne účinných látkach. Ak by natrafili na liečivo ako je remdesivir, ktoré má za sebou aspoň časť potrebných testov, no pri liečbe iných ochorení nebolo úspešné, celý proces by sa urýchlil.
• Úplne nové antivirotikum sa však nepodarí vyvinúť a aspoň základne otestovať skôr, než koncom roka 2021.