Na samom začiatku pandémie boli desiatky pacientov so zápalom pľúc neznámeho pôvodu. Časom sa ukázalo, že infekciu zapríčinil nový druh vírusu.
Vírus ťažkého akútneho respiračného syndrómu SARS-CoV-2 postihuje v prvom rade bunky dýchacích ciest. Je preto prirodzené, že rozsah infekcie odborníci zisťujú najmä na tkanive pľúc.
Ako lekári nahliadnu do hrudníka, čo je úlohou rádiológov a prečo sa Covid-19 nedá rozpoznať iba na pohľad? Vysvetľuje Maroš Rudnay - rádiológ a spoluzakladateľ portálu Lovci šarlatánov, ktorý vyvracia medicínske mýty a hoaxy.
Čo je úlohou rádiológa
Pod zobrazovacími metódami si väčšina laikov predstavuje iba röntgen, no využíva sa aj ultrazvuk (USG), počítačová tomografia (CT) či magnetická rezonancia (MR).

Odbor zaoberajúci sa diagnostikou, ale už aj terapiou za pomoci zobrazovacích metód sa nazýva rádiológia. Diagnostike pomocou zobrazovacích metód sa venuje rádiológ.
Jeho základnou úlohou je vyhodnotiť zábery, ktoré získal pomocou jednotlivých zobrazovacích metód.
Zakaždým musí brať do úvahy celkový zdravotný stav pacienta, jeho predošlé ochorenia, životosprávu a prostredie, v ktorom žije, ako aj ochorenia, ktoré majú najbližší pokrvní príbuzní pacienta. Rádiológ zároveň musí zohľadniť výsledky z akýchkoľvek iných vyšetrení, napríklad závery laboratórnych testov alebo iné nálezy.
Až keď lekár zváži všetky uvedené faktory, môže stanoviť diagnózu alebo možné spektrum diagnóz, rozsah ochorenia a podobne.
Intervenčná časť rádiológie zas využíva zobrazovacie metódy pre navigáciu následnej miniinvazívnej terapie – môže ísť napríklad o odstránenie zrazeniny z cievy v mozgu alebo uzáver cievnej výdute prístupom zvnútra cievy.
Ako vyzerajú zdravé pľúca
Rádiológia sa uplatňuje aj v prípade pacientov s COVID-19. Keďže ide hlavne o ochorenie pľúc (konkrétne druh zápalu pľúc),v prípade COVID-19 majú z rádiologických metód najväčší význam CT a röntgenové snímky hrudníka.
Rozbor snímky hrudníka patrí k tým zložitejším röntgenovým vyšetreniam.
Podstatou röntgenového zobrazenia hrudníka je predovšetkým vzduch, ktorý je za normálnych okolnosti rovnomerne distribuovaný v pľúcach. Samotné rozopäté pľúca majú štruktúru podobnú jemnej špongii, ktorú na snímke prakticky nie je vidieť. Viditeľné sú predovšetkým vetviace sa cievy a priedušky.