Hoci sa chmeľ používa iba ako ochucovadlo nápoja, vyrobeného z inej rastliny (jačmeňa), jeho spotreba vo svete je taká veľká, že objem potrebného množstva chmeľu je veľkou hospodárskou položkou. Kým sa biela horká pena piva dotkne pier, naučme sa niečo o tejto chutnej liane.
Botanicky je chmeľ trvalka, liana z čeľade konopovitých. Ako divý je rozšírený v celej Európe a Ázii, rastie na teplejších miestach, kde je hojnosť slnka. Prepletá ploty alebo kríky, usadí sa v živých plotoch a ozdobných kríkových útvaroch a vtedy je nepríjemnou burinou, ktorej sa dá iba ťažko zbaviť.
Záhradkári ju preto nemajú príliš v láske.
Ako kultúrna rastlina sa pestuje v chmeľniciach. Rozmnožuje sa vegetatívne, zakoreňovaním odrezkov, čo znamená, že u každej vysádzanej rastliny je známe pohlavie. Iba pri šľachtení sa vysieva zo semena pre cieľové kríženie. Je teda dvojdomá.
Hospodársky úžitok je iba zo samičích rastlín, ale v chmeľnici musí byť aj určitý počet samčích, aby sa samičie mali čím opeliť. Stonky rastliny sa šplhajú ovíjaním na špagáty, natiahnuté na drôtenom vedení do výšky až 7 metrov. Rastliny plodia asi 15 rokov.
Šišticové súplodia dozrievajú v septembri, povrazy sa odrežú a celé stonky spadnú na zem. Šištice sa otrhajú, ručne alebo aj strojovo, sušia sa prúdom suchého vzduchu a skladujú v suchých, tmavých sýpkach.
Chmeľové šištice obsahujú aromatické látky, horké živice, triesloviny a iné látky, ktoré sa lúhujú horúcou vodou. Zvyšky po vylúhovaní sa používajú ako hnojivo.
Bývalé Československo bolo známe kvalitným chmeľom, čo do množstva pestovania bolo asi na piatom mieste na svete. Na území Slovenska sa chmeľnice začali zakladať po druhej svetovej vojne.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
