GÖTEBORG, BRATISLAVA. Pred sedemnástimi rokmi prišiel Magnus Niska o pravú ruku. Lekári sa mu ju snažili zachrániť, no rozdrvenú kosť na predlaktí sa im nedarilo dať dokopy.
Farmár, ktorého živobytie záviselo od manuálnej práce, si nedokázal ani len zaviazať šnúrky na topánkach. Drobné každodenné povinnosti boli neprekonateľné a nefunkčná ruka bola nanajvýš zdrojom nepretržitej bolesti.
Niska sa po porade s najbližšími radšej rozhodol postúpiť amputáciu. Veril, že s kvalitnou protézou bude jeho život jednoduchší.
„Dnes už to nie je nijaký problém, môžem robiť hocičo,“ hovorí vo videu Chalmersovej technickej univerzity.
Jeho slová ilustrujú zábery, na ktorých 47-ročný Švéd (v súčasnosti profesionálny kamionista) ovláda malý bager, používa obojručnú elektrickú pílku a zatĺka klince kladivom.
Ako prvý človek na svete totiž získal možnosť otestovať špeciálnu robotickú protézu, ktorá je dosiaľ najvernejšou imitáciou ľudskej ruky.
Dokáže ju ovládať iba vlastnými myšlienkami, cíti dotyk a nepotrebuje zo sebou nosiť žiadne prídavné zariadenia či dodatočné batérie.
Technologický unikát
Niska je jedným z troch pacientov, ktorí testovali revolučnú protézu vo svojom každodennom živote. S umelou rukou, ktorú možno prirodzene ovládať pomocou myšlienok, žijú už sedem rokov.

Ide o dosiaľ najužšie prepojenie medzi človekom a strojom.
Takzvaná neuromuskuloskeletálna protéza totiž pripája umelú končatinu priamo na nervy, svaly a kosti človeka. Vďaka tomu je možné robotickú náhradu ovládať v princípe rovnako ako skutočnú ruku.
Štúdia v New England Journal of Medicine dokazuje, že nejde o žiadny teoretický koncept, ale o prepracovanú technológiu, ktorá sa dá bez obmedzení využívať v praktickom každodennom živote ľudí.