Koncom roka 2018 sa v prestížnom časopise Nature objavila správa, že japonskí chirurgovia úspešne predviedli zákrok, o ktorom neurológovia fantazírovali už celé desaťročie. Pacientovi s Parkinsonovou chorobou transplantovali do mozgu náhradné bunky, ktoré pochádzajú z jeho vlastnej pokožky.
Tras rúk. Kedy značí vážnejší problém? Čítajte Experimentálna liečba, ktorá mohla ľuďom navrátiť kontrolu nad vlastným telom, vraj bola použitá po prvý raz v histórii.
Lenže nebola.
V komunite biológov zameraných na kmeňové bunky sa už dlhšie šuškalo, že metódu už na liečbu Parkinsona použila pred Japoncami iná skupina vedcov. Roky sa však nedarilo overiť, ako a kedy k tomu došlo.
Špekulácie ukončila až štúdia, ktorú v máji odpublikoval rešpektovaný medicínsky žurnál NEJM. Vyplýva z nej, že prvá takáto operácia sa vykonala už v septembri 2017 v New Yorku a ďalšia v roku 2018.
Dva roky po zákroku sa bunky v hlave pacienta správajú tak, ako vedci dúfali. Dnes už 69-ročný pacient si opäť dokáže zaviazať šnúrky na topánkach, dokonca prepláva bazén. V časoch pred zákrokom by sa celkom opodstatnene bál, že sa utopí.
Hoci ide o nesporný medicínsky úspech, niektoré detaily experimentu vzbudzujú etické otázky. Revolučný zákrok totiž ako prvý na svete podstúpil muž, ktorý daroval milióny na výskum tejto liečebnej metódy.
Keď pacient prevezme vedenie
V máji 2013 dostal molekulárny biológ Kwang-Soo Kim bizarný e-mail. Muž, o ktorom nikdy predtým nepočul, vychvaľoval expertov výskumu využitia kmeňových buniek pri liečbe Parkinsona. Tvrdil, že je najsľubnejší, s akým sa dosiaľ stretol.
