Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Vedci vytvorili umelé červené krvinky, ktoré okrem základných funkcií buniek dokážu plniť aj špeciálne úlohy. V tele môžu okrem kyslíka distribuovať aj lieky, prípadne odhalia prítomnosť toxínov.
O objave informuje štúdia v časopise ACS Nano.
Na prototype krvinky spolupracovala Univerzita v Novom Mexiku, Sandia National Laboratories a Juhočínska technická univerzita.
Na výrobu umelých krviniek použili vedci červené krvinky ľudských darcov. Najskôr bunky pokryli tenkou vrstvou oxidu kremičitého, potom pridali vrstvy polymérov s kladnými a zápornými nábojmi.
Keď vedci odstránili "vnútornosti" buniek a oxid kremičitý, zvýšila im polymérna membrána, ktorú pokryli "kožou" vytvorenou z červených krviniek.
Červená krvinka (vľavo), kremíková škrupinka (v strede) a syntetická krvinka s polymérovým povlakom (vpravo). (zdroj: Guo et al., ACS Nano, 2020)Na konci celého procesu vzniká akási prázdna škrupinka s tvarom typickým pre zdravé červené krvinky. Do obalu môžu umiestniť ľubovoľný biochemický mechanizmus, pričom umelá bunka dokáže naďalej slúžiť aj ako obvyklý nosič kyslíka v tele.
Súvisiaci článok Nový výskum otvára cestu k veľkovýrobe umelej krvi Čítajte Umelé bunky počas testov zvládli prispôsobiť svoj tvar natoľko, aby sa pretlačili cez drobné medzery v modelových kapilárach. Pokusy na myšiach ukázali, že umelé bunky kolujú v krvi viac než 48 hodín, toxické vedľajšie účinky sa za ten čas neobjavili.
Bunky naviac dokázali úspešne prenášať rôzne druhy hemoglobínu, lieky proti rakovine, toxínové senzory, či magnetické nanočiastočky.
Výskum buniek na ľuďoch je zatiaľ ďaleko, no umelé krvinky majú potenciál stať sa súčasťou nových typov liečby a diagnostiky. Či bude uvedený postup realistický pri výrobe umelých buniek aj vo veľkom objeme, je ale zatiaľ otázne.
