„Panebože, mám to v očiach,“ hovorí rozrušeným hlasom mladá Afroameričanka. Uteká smerom od policajnej barikády a zahýba za roh budovy, kde sa pred slzotvornými granátmi ukrýva asi desiatka ďalších protestujúcich.
Okamžite sa okolo nej zhŕknu ľudia, viacerí majú v rukách kanistre s mliekom a tekutinu pohotovo lejú na tvár mladej ženy. Radia jej, aby otvorila oči, aby z nich mohli pálivú tekutinu vymyť.
„Nemôžem... nemôžem dýchať,“ reaguje žena a hlasno lapá po dychu. Po tvári jej stekajú biele pramienky mlieka. Z nosa jej poriadne tečie a zdá sa, že sa každú chvíľu povracia.
Aj ona už patrí medzi tisícky ľudí, ktorí na vlastnej koži zistili, že slzotvorný plyn má neprimerane láskavé pomenovanie. Jeho účinky na ľudské telo sú totiž podstatne hrozivejšie, než náhly príval sĺz.
Zo zákopov do ulíc
Slzotvorný plyn vyvinuli ako miernejšiu alternatívu k smrtiacim zbraniam, ktorá mala nepriateľa prinútiť opustiť pozície v bunkroch či tuneloch.
