ikovali cukrovku prvého typu, až keď upadla do kómy.
Nasledoval pobyt v nemocnici, kde sa dozvedela, že hladina cukru v jej krvi presiahla hodnotu 15 a musí sa hneď naučiť pichať si inzulín. "Bolo to trápenie, pred desiatimi rokmi existovali iba striekačky. Dnešné jemné pichnutie perom sa so starými striekačkami nedá porovnať. Najprv si inzulín pichala raz denne, neskôr dvakrát, potom štyrikrát.
"Spočiatku mi vôbec nedošlo, že inzulín budem brať doživotne. Dnes už nemám miestečko na koži voľné. Ak si zrátate, že každý z tristošesťdesiatich piatich dní v roku si musím pichnúť injekciu niekoľkokrát denne, za 50 rokov to bude stotisíc vpichnutí a na jeden centimeter štvorcový vyjde 1460 vpichov."
Napriek tomu sa naučila s cukrovkou žiť. Stále má poruke glukometer, meria si cukor, drží diétu, cvičí jogu. Prvotypová cukrovka je totiž celoživotná diagnóza. Miška porodila zdravú dcérku, dúfa, že po nej túto chorobu nezdedí a sľubuje, že svoje dieťa nebude nikdy prekrmovať sladkosťami.
