"Zavinila som si to sama, po pôrode som mala hladinu cukru v norme, na materskej dovolenke som sa však začala neskutočne prejedať. Netušila som, čo všetko mi cukrovka zoberie. Po zistení diagnózy som najprv držala diétu, potom som prešla na tabletky, bolo mi však zle od žalúdka. Lekár mi odporučil inzulín, mala som si ho pichať trikrát denne minimálne 20 minút pred hlavným jedlom. Boli to však galeje. Často sa mi totiž stalo, že som to nestihla, napríklad ak ma deti zdržali na hodine."
Ľudmila mávala výkyvy hladiny cukru v krvi, niekoľko hypoglykemických kríz, dvakrát dokonca v škole odpadla. Na život s injekciami si zvykala veľmi ťažko.
"Keď som si pichla inzulín, mala som zvýšenú chuť do jedla, preto som sa dojedala, znova som priberala a môj zdravotný stav sa stále zhoršoval. Musela som zmeniť zamestnanie. Bála som sa nočných hypoglykémií, preto som si aj proti rade lekárov pichala večer pred spánkom menej inzulínu. Ráno som mala kvôli tomu zvýšené hladiny cukru. Tak sa mi poškodili obličky a oči."
Diabetologička MUDr. Némethyová o takýchto typoch pacientov hovorí, že ku každému treba pristupovať individuálne podľa jeho potrieb. "Hoci vývoj v oblasti liečby napreduje, pichanie inzulínu, žiaľ, stále zostáva. Stále sa však vyvíjajú nové typy liekov a inzulínu, ktoré, ak sa pacient nebodaj zabudne najesť, už nespôsobia hypoglykemickú krízu."
