Článok sme aktualizovali.
Nobelovu cenu za medicínu tento rok získali traja vedci - Harvey J. Alter, Michael Houghton a Charles M. Rice – za objavenie vírusu, ktorý spôsobuje hepatitídu typu C.
Viac než milión úmrtí
ročne má na svedomí krvou prenášaná hepatitída.
Trojica vedcov dospela k zásadným objavom, ktoré viedli k identifikácii vírusu.
O objave informovali dve štúdie v časopise Science v roku 1989. Objav viedol k významnému zlepšeniu diagnózy a liečby.
Dovtedy totiž lekári rozoznávali iba hepatitídu typu A a B.
Roky po infekcii
Zatiaľ čo hepatitída A sa prenáša najmä znečistenou vodou či jedlom a je známa aj ako "choroba špinavých rúk", k hepatitíde B a C dochádza predovšetkým infikovanou krvou.
Ide o veľmi zákerné formy žltačky, keďže ochorenie sa dlhodobo nemusí prejavovať navonok.
Naoko zdraví ľudia tak môžu až po rokoch od infekcie začať trpieť vážnymi zdravotnými komplikáciami, ktoré môžu vyústiť do cirhózy, ba až rakoviny pečene.
Krvou prenášaná hepatitída má na svedomí viac než milión úmrtí ročne, čo z nej robí globálny zdravotný problém v rozsahu porovnateľný s infekciou HIV či tuberkulózou.
Proces dolapenia vírusu
Po tom, ako v roku 1976 dostal Baruch Blumber Nobelovu cenu za objavenie vírusu hepatitídy typu B, začal Harvey J. Alter z amerického Národného ústavu zdravia študovať výskyt hepatitídy u pacientov, ktorí dostali krvné transfúzie.
Alter zistil, že u významného počtu osôb, ktorí dostávali krvné transfúzie, sa vyvinula chronická hepatitída v dôsledku neznámeho pôvodu infekcie. Vďaka testom sa vedelo, že ani vírus hepatitídy A, ani vírus hepatitídy B nie sú jej príčinou.
Záhadné ochorenie sa stalo známym pod názvom hepatitída "nie A, nie B".
Alter vo svojich výskumoch preukázal, že krvou nakazených pacientov sa dá preniesť ochorenie aj na šimpanzy. Napriek tomu, že sa pokúšal tradičnými metódami vírus spôsobujúci záhadnú formu hepatitídy "uloviť", viac než desať rokov sa mu to nedarilo.
Michael Houghton pracujúci pre farmaceutickú spoločnosť Chiron sa práve z tohto dôvodu pustil do izolácie vírusu, čo sa mu nakoniec aj podarilo.
Vytvoril zbierku fragmentov DNA, ktoré našiel v krvi infikovaného šimpanza.
Zistil, že ide o klon, ktorý bol odvodený z RNA vírusu patriaceho do rodiny flavivírusov. Nazval ho jednoducho vírus hepatitídy C.
Zachránili milióny životov
Po objavení vírusu hepatitídy typu C vyplávala na povrch ďalšia otázka, či je možné, aby naklonovaný vírus spôsoboval hepatitídu.
Na zodpovedanie tejto otázky vedci museli preskúmať, či je vírus schopný replikovať sa a spôsobiť ochorenie.
Hepatitída typu C
Hepatitída typu C je infekčná choroba spôsobená vírusom hepatitídy C (HCV).
Prenáša sa krvou.
Až v 80 percentách prechádza do chronickej formy ochorenia, v priebehu ktorej môže dôjsť k ťažkému poškodeniu pečene (cirhóze pečene a rakovine pečene).
Tejto úlohy sa zhostil práve Charles M. Rice, výskumný pracovník na Washingtonovej univerzite v St. Louis.
Detailným skúmaním patologických zmien, ku ktorým dochádzalo v pečeni infikovaných šimpanzov, sa presvedčil, že samotný vírus hepatitídy typu C môže spôsobovať dovtedy nevysvetliteľné prípady tohto ochorenia.
Objavmi, ku ktorým dospeli laureáti Nobelovej ceny Alter, Houghton a Rice, "odhalili príčinu zvyšných prípadov chronickej hepatitídy a umožnili vykonávanie krvných testov a vyvinutie nových liekov, ktoré zachránili milióny životov", uviedol v tlačovej správe Karolínsky inštitút vo Švédsku.
Vďaka tejto trojici vedcov dnes možno povedať, že prvýkrát v histórii sa dá hepatitída C liečiť, čo dáva nádej na vyhubenie vírusu zo svetovej populácie.
Na dosiahnutie tohto cieľa však bude potrebné medzinárodné úsilie, ktoré uľahčí testovanie krvi a sprístupní antivírusové lieky po celom svete.
Dostanú viac peňazí
Laureáti si tentoraz neprevezmú cenu na slávnostnom štokholmskom bankete v decembri. Pre koronavírus museli tradičnú ceremóniu zrušiť. Nobelove ceny si prevezmú vo svojich domovských krajinách.

Finančná odmena pre laureátov Nobelových cien sa tento rok zvýšila z deviatich na desať miliónov švédskych korún (takmer 945-tisíc eur).
Nobelove ceny udeľujú od roku 1901 na základe poslednej vôle vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela.
V nej žiadal, aby bola prevažná časť jeho majetku (v súčasnosti v prepočte približne 203 miliónov eur) investovaná do financovania týchto cien.
Kto vyhral naposledy?
Minulý rok prestížne ocenenie za výskum v medicínskej oblasti získala trojica vedcov: William Kaelin Jr., sir Peter Ratcliffe a Gregg Semenza za objav mechanizmu, akým sa bunky prispôsobujú zmenám v dodávkach kyslíka.
Alebo presnejšie, ako sa mení aktivita ich génov s ohľadom na premenlivé hladiny kyslíka.
Laureáti tak dokázali odhaliť procesy na fyziologickej úrovni, ktoré umožňujú existenciu života, ako ho poznáme.
Nobelove ceny - časy oznámenia
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu: pondelok 5. októbra, najskôr o 11.30
Nobelova cena za fyziku: utorok 6. októbra, najskôr o 11.45
Nobelova cena za chémiu: streda 7. októbra, najskôr o 11.45
Nobelova cena za literatúru: štvrtok 8. októbra, najskôr o 13.00
Nobelova cena za mier: piatok 9. októbra o 11.00
Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu: pondelok 12. októbra, najskôr o 11.45