Pomáhajú pacientom, ktorí si pri športe zlomia ruku. Ale aj tým, ktorých postihla mozgová príhoda a ochrnuli – aby sa mohli vrátiť do bežného života. O metódach fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie hovorí hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva Miriam Dziaková.
Ste žiačkou profesora Václava Vojtu, autora unikátnej Vojtovej metódy, ktorá sa uplatňuje v liečebnej rehabilitácii s úspechom dodnes. V čom spočíva jej význam?
Profesor Vojta bol neurológ, venoval sa deťom s detskou mozgovou obrnou (DMO). Pri uplatňovaní metodiky iného autora v 50. rokoch sa pri náhodnej stimulácii hrudnej zóny u 12-ročného dieťaťa objavila taká svalová súhra, ktorá sa tam nemala vyskytovať. Aktivovali sa svaly, ktoré deti s DMO nedokážu používať, pretože ich majú postihnuté. Profesor Vojta to zaregistroval a spolu so svojimi spolupracovníčkami rozpracovali metodiku reflexného cvičenia, ktorá nesie jeho meno. Geniálna je v tom, že sa dá využívať nielen v liečbe detí s detskou mozgovou obrnou, ale využíva sa aj pri prevencii vzniku DMO.
Ako to funguje?
Profesor Vojta vypracoval takzvaný neurokineziologický skríning – metodiku na vyhľadávanie rizikových detí, ktoré vykazujú odchýlku v pohybovom vývine. Na našom pracovisku v Košiciach chodíme vyšetrovať deti už na novorodenecké oddelenie. Cieľom je, aby sme už tam zachytili rizikové deti a aby sme nasadili liečbu, ktorou sa predíde vývoju akéhokoľvek postihnutia pohybového vývoja.
MUDr. Miriam Dziaková, PhD.
je absolventkou Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pôsobí ako primárka na oddelení fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. Súčasne je hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia.
To znamená, že u detí, ktoré ešte nevedia chodiť, dokážete identifikovať možné budúce problémy s pohybom?
Áno. A platí, že čím skôr dieťatko začne cvičiť, najlepšie do štvrtého mesiaca, o to väčšia je šanca na minimalizovanie následkov. Je rozdiel cvičiť dieťa do štvrtého mesiaca a dieťa šesť- alebo osemmesačné. Väčšie dieťa sa viac bráni, viac kričí. Cvičí sa dovtedy, kým sa pohybový vývoj dieťaťa nevyrovná normálnemu vývoju. Môže to byť do pol alebo do trištvrte roka, kým dieťa nezačne štvornožkovať a stavať sa na nohy.
Koľko je novorodencov, u ktorých po narodení odhalíte poruchu pohybového aparátu?
Pri neurokineziologickom skríningu hodnotíme spontánne správanie dieťaťa a vyšetrujeme jeho polohové reakcie. Pán profesor Vojta tvrdil, že až 75 percent detí má tieto reakcie v poriadku. Zvyšných 25 percent detí môže vykazovať odchýlky. Do liečby zaraďujeme aj deti, ktoré majú síce ľahšie odchýlky od správneho pohybového vývoja, ale tieto odchýlky sú asymetrické. Napríklad keď dieťa dáva hlavičku častejšie na jednu stranu, prípadne sa hlavička nedá otočiť na opačnú stranu v rovnakom rozsahu ako na druhú. Alebo sa dieťatko vypína do záklonu, ako keby sa chcelo pozerať dohora. Iné je, keď dieťatko zaostáva v pohybovom vývine, napríklad je obéznejšie alebo pohodlnejšie, ale zaostáva vo všetkých atribútoch rovnako – vtedy liečbu nepotrebuje.
Stále je to tak, že rodičia sa snažia vyhnúť cvičeniu Vojtovou metódou, pretože majú informáciu, že je pre deti bolestivá?
