Za posledných päť rokov klesol počet detí vo veku 5 až 12 rokov s úplne zdravými zubami o viac ako tretinu. Takmer každé päťročné a dvanásťročné dieťa má minimálne jeden kaz. FOTO - ARCHÍV SME
Naše deti majú jeden z najhorších chrupov v Európe. Detskí lekári dokonca hovoria o alarmujúcom stave. "Posledný prieskum Slovenskej komory zubných lekárov opäť potvrdil, že cieľ Svetovej zdravotníckej organizácie nedokážeme splniť. WHO si stanovila cieľ, aby tri štvrtiny päťročných detí v Európe mali úplne zdravý chrup a len štvrtina detí nejaké kazy. Žiaľ, u nás to dopadlo presne naopak. Až 75 percent päťročných detí na Slovensku má pokazené zuby a len štvrtina bezchybný chrup. To je veľmi smutné," komentuje pedostomatologička MUDr. Irena Lacková. Ani 12-ročné deti na tom nie sú lepšie. Podľa WHO by nemali mať pokazené viac ako tri zuby, naši školáci však majú pokazených v priemere štyri až osem zubov.
Prečo je to tak? Príčin je viacero, najčastejšia je, že zanedbávame to najjednoduchšie - pravidelnú hygienu. "Pritom naše deti by mohli mať chrup bez jedinej chybičky. Vedomosti sú dnes už na takej úrovni, že to umožňujú," tvrdí MUDr. Alfonz Bednárik.
Jedna kefka pre celú rodinu?
Šok napríklad zažili zubní lekári, ktorí cestujú s pojazdnou zubnou ambulanciou Dentibus po celom Slovensku. Niektoré deti na východnom Slovensku, konkrétne v Stropkove, dokonca ani nevedeli chytiť zubnú kefku do ruky. "Ani len netušili, ako sa dáva do úst," hovorí MUDr. Monika Žlnayová.
Zdá sa však, že aj dospelí by potrebovali kontrolu, ako si vlastne čistia zuby.
"Hoci túto činnosť robíme minimálne dvakrát denne, dokonale ju ovláda len menšia časť dospelých. Keď poradím pacientovi, aby si priniesol kefku do ambulancie, aby som mu ukázala správny postup, stretávam sa občas aj s takmer urazeným výrazom. Všetci sú presvedčení, že to robia dobre," hovorí MUDr. Lacková, ktorá pred niekoľkými rokmi získala švajčiarske know-how na zdravé zuby a snaží sa ho presadiť na Slovensku.
"Švajčiari majú dômyselne prepracovaný systém prevencie od materských škôl už vyše 30 rokov. Je veľmi jednoduchá. Ak naše deti spoznajú jej zásady, budú bez zubných kazov a môže im to vydržať na celý život," hovorí a radí čo najskôr zbaviť sa najčastejších omylov, ktoré robíme.
Mliečne zúbky: ďalšia trpká kapitola
Veľká časť mamičiek je napríklad presvedčená, že o mliečne zuby sa netreba príliš starať, veď aj tak vypadnú. To je však veľký omyl. Aj kazy na mliečnych zuboch treba lekársky ošetriť, lebo ich stav má rozhodujúcu úlohu pre kvalitu tzv. druhej dentície - konečného chrupu. "Pokazené mliečne zuby zanechávajú akýsi kód v ústnej dutine pre ďalšie zuby," hovorí MUDr. Lacková.
Detské zúbky, ktoré sa odmalička celý deň kúpu v sladkom sirupe, sa ľahko pokazia. Máloktorá mamička dokáže prinútiť svoje dieťa, aby si umylo zuby po zjedení sladkosti, veď ani dospelí hneď nebežia do kúpeľne. Stovky miliárd baktérií, ktoré sa denne rodia v ústach, majú raj. Kazy vznikajú ako na bežiacom páse.
Pozor aj na kyselinový útok
Zubní lekári podľa najnovších výskumov už nenaliehajú, aby sme si bežali po každom jedle umyť zuby. Treba vyčkať minimálne 20 minút až hodinu.
Dôvodom je "kyselinový útok" na zuby, ktorý nasleduje po jedle, najmä po jedení citrusových plodov, ale aj po konzumácii kečupu, kyslých uhoriek, kyslej kapusty, banánov. "Počas príjmu stravy dochádza ku krátkodobej zmene štruktúry zubnej skloviny. Ak kyselinami naleptané a oslabené zuby hneď po jedle mučíme ešte aj tvrdou zubnou kefkou, môžeme si spôsobiť vážne škody," vysvetľuje doktorka Lacková. Naopak, veľmi zdravým ukončením jedla sú syry, najmä tvrdé, ktoré zahalia zuby do jemného obalu.
