BRATISLAVA. Kedy človek prvýkrát okúsil špecifickú chuť kelu? Historici sa na tom dodnes nevedia zhodnúť. Isté je, že už Gréci túto zeleninu varili a používali ako liek na opitosť.
Taliani v priebehu rokov vyšľachtili kel s listami, ktoré pripomínali šupinatú dinosauriu kožu, Škóti sa hrdili odrodami s purpurovými listami, ktoré vyzerali ako volánové spodničky a Rusi sadili kel, ktorý prežil aj v snehu.

Dnes je kel mnohými považovaný za nudnú zeleninu a na tanieri sa mu skôr vyhýbajú.
Kel však nemusí byť len súčasťou mdlých polievok, ktoré si pamätáme ešte z čias materskej školy. Do jedálnička sa dá zaradiť oveľa rafinovanejšími spôsobmi.
A pokiaľ ide o niektoré zdraviu prospešné látky, v konkurencii inej zeleniny výrazne vytŕča.
Kel je výživová elektráreň
Vedecké dôkazy nepochybne podporujú skutočnosť, že kapustová zelenina zahrnutá v ľudskej strave môže pozitívne ovplyvniť zdravie aj celkové blaho človeka. V porovnaní s inými druhmi hlúbovitej zeleniny (napríklad brokolica či karfiol) je však živinový profil kelu oveľa zaujímavejší.