Výmena bedrového kĺbu je pomerne náročná a invazívna operácia, pri ktorej sa poškodený kĺb nahradí titánovou náhradou. Operatívny zákrok však lekári navrhnú pacientovi až vtedy, keď vyčerpajú všetky ostatné liečebné postupy.
V Nemocnici svätého Michala v Bratislave lekári ročne urobia približne 150 operácií, pri ktorých pacientom implantujú endoprotézu bedrového alebo kolenného kĺbu.
Operácia zbaví pacienta neznesiteľnej bolesti a výrazne mu zvýši kvalitu života. Napriek tomu z nej majú ľudia strach.
"Ľudia sa boja rôznych mýtov, ktoré kolujú ako ľudová povesť. Okolie ich vyplašilo. Počuli o pacientoch, ktorým po operácii začala rana hnisať, prestali úplne chodiť alebo chodia doteraz o paličke. Pritom väčšina ľudí, ktorí boli na operácii bedrového kĺbu, vám ju odporučí, pretože sa im po nej zvýšila kvalita života. Nakoniec si po operácii hovoria, prečo neprišli skôr," vysvetľuje pre denník SME traumatológ DANIEL KNAPP z Nemocnice sv. Michala.
Čo sa v rozhovore dozviete
- Ako prebieha vyšetrenie bedrového kĺbu.
- V akom veku pacienti začínajú prichádzať do ambulancie s bolesťou bedrového kĺbu.
- Ako dlho náhrada bedrového kĺbu vydrží.
- Aké je najväčšie riziko počas operácie.
- Aké mýty o výmene bedrového kĺbu kolujú medzi ľuďmi.
- Ako dlho trvá, než sa pacient po operácii zotaví.
Ako vzniká bolesť v bedrovom kĺbe?
Existuje niekoľko príčin bolestivosti v bedrovom kĺbe. Môže byť spôsobená úrazom, degeneráciou alebo vývojovou poruchou, ktorá vznikla už v detstve a prejavovať sa začala až v neskoršom období.
Podskupinou degeneratívnych zmien sú artrotické zmeny, nazývané koxartróza. Podľa toho, ako vzniká, ju delíme na primárnu a sekundárnu.
Primárna vzniká na základe vývojových zmien, najčastejšie pri poruchách metabolizmu spojivového tkaniva. Predstavuje približne 42 percent prípadov. Zvyšok je sekundárna, ktorá vzniká v dôsledku infekcie, reumatického ochorenia alebo poranenia.
Ako veľmi musí človeka bolieť bedrový kĺb, aby sa rozhodol navštíviť lekára?
Svetová zdravotnícka organizácia definuje bolesť ako subjektívny vnem. To, čo bolí mňa, by ste možno vy už nezvládli a naopak.
Väčšinou k nám prichádzajú pacienti, ktorým už bolesť bráni v pohybe. Často trpia veľa rokov, ale prídu, až keď už nedokážu vykonávať bežné veci.
Prečo čakajú tak dlho?
Zo začiatku si bolesť všelijako odôvodnia. Povedia si, že ich kĺb bolí preto, lebo boli cez víkend na túre alebo dlho pracovali v záhrade.
Neskôr si začnú uvedomovať, že bolesť prichádza v pravidelných intervaloch. Striedajú sa dva stavy, raz ich miesto bolí, inokedy nie. Lekára väčšinou vyhľadajú vtedy, keď bolestivý stav začne prevažovať.
Často pacientov vyplašia aj takzvané štartovacie bolesti. Cítia ich ráno, po tom, ako vstanú z postele. Než sa rozhýbu, trvá im to dvadsať až tridsať minút. Aj pri nich si mnohí hovoria, že je to v poriadku, veď to rozchodia.
Neskôr však prídu nočné bolesti, ktoré sú naozajstným trápením. Bolesť je taká silná, že nemôžu spať. Keď si predstavia, že by mali v takom stave fungovať jeden, dva či tri mesiace, tak ich to privedie k lekárovi. A potom ich vyšetrujeme.

Ako takéto vyšetrenie prebieha?
Určujeme stupne poškodenia bedrového kĺbu. Na základe röntgenologického, klinického a laboratórneho vyšetrenia sa rozhodujeme pre typ liečby. Buď zvolíme konzervatívnu, alebo operačnú.
Čo všetko zahŕňa klinické vyšetrenie?