Fyzioterapeutka MAGDALÉNA VARCHOLOVÁ sa venuje práci s deťmi už dvadsať rokov. Najčastejšie za ňou chodia deti s guľatými chrbtami, skoliotickým držaním tela, vpadnutými členkami a plochými nohami.
Hovorí, že nesprávne držanie tela by si mal všimnúť v prvom rade rodič, no stáva sa, že za odborníkom príde s dieťaťom neskoro. Až vtedy, keď ho niečo bolí.
Ak však už u dieťaťa nastanú štrukturálne zmeny, ako v prípade skoliózy, fyzioterapeut ich už nedokáže ovplyvniť ani vrátiť späť.
V rozhovore sa dozviete aj:
- čo si možno predstaviť pod pojmom správny pohyb
- čo býva príčinou plochých nôh a skoliózy
- čo robí s detskou chrbticou dlhé sedenie
- čo hrozí dieťaťu v dospelosti, ak rodič nerieši jeho krivý chrbát
V minulosti sa deti viac hýbali, vonku sa hrávali za každého počasia. Dnes narastá počet detí so skoliózami a ďalšími ťažkosťami. Je to preto, že sa deti zabudli hýbať?
Nezabudli. Schopnosť pohybovať sa je riadená cez centrálnu nervovú sústavu, tú máme všetci zakódovanú.
Je to skôr preto, že sa menej hýbu. A tým, že sme sa prispôsobili dobe a žijeme hekticky, presúvame sa autami, musíme robiť veľa vecí naraz, máme veľa podnetov, ale často pri práci sedíme, nemáme čas správne pracovať s telom.
A preto už u detí vznikajú všetky pohybové poruchy.
Aký podiel viny na tom nesie rodič?
Rodič by si mal všimnúť držanie tela dieťaťa už v útlom veku, teda v období troch mesiacov. Či toleruje polohu na brušku, či sa správne opiera o lakte a má napriamenú hlavu. V ľahu na chrbte zas to, či aktívne drží nôžky nad podložkou.
To je medzník, ktorý nás vedie celý život. Keď je už v treťom mesiaci správne nastavená chrbtica a dieťa má správne pohybové vzory, vieme predpokladať, že sa bude vyvíjať správne.
Povedzme, že v útlom veku bolo všetko v poriadku, ale dieťa nastúpilo do materskej školy a rodič si všimne, že sa začalo napríklad hrbiť. Čo má robiť?
Ak si rodič všimne nesprávne držanie tela, najskôr by mal dieťa mierne upozorniť a vyzvať ho, aby sa vystrelo. Keď vidí, že je zhrbené alebo má jedno rameno vyššie aj pri bežných činnostiach, v sede, pri pozeraní rozprávky, pri jedení alebo kreslení, vtedy by mal myslieť na to, že by bola vhodná nejaká fyzioterapia.
Ak ide o veľmi živé a aktívne dieťa, rodič si môže nejakú nezrovnalosť všimnúť pri behu. Možno zakopáva o vlastné nohy, neprirodzene ich vytáča alebo mu prepadávajú členky a beh aj všetky pohyby sú akési nekoordinované. Aj vtedy treba vyhľadať odborníka.
V čom robia rodičia najväčšie chyby v prípade vývoja pohybu u malých detí? Môžu mu aj nechcene uškodiť?
