Text pôvodne vyšiel v denníku Washington Post.
Starší ľudia majú oproti zvyšku populácie menej psychických problémov. Aj počas pandémie sa ukazovalo, že nárast úzkostí a depresií sa ich týkal najmenej, hoci sú proti covidu-19 najzraniteľnejší.
Táto odolnosť je pripisovaná ich schopnosti lepšie regulovať emócie, ľahšie akceptovať životné vzostupy a pády a tiež múdrosti, ktorá pochádza z toho, že sa naučili vnímať život v celej jeho perspektíve.
Aj staroba však prináša mnohé výzvy, ktoré sa môžu neblaho podpísať na duševnom zdraví.
Našli spôsob, ktorý môže zastaviť progres Parkinsonovej choroby Čítajte Sedemdesiatšesťročná Nancy Landrumová z Kalifornie žila odjakživa aktívnym spôsobom života. Aj vtedy, keď jej rakovina zobrala druhého muža. Zamestnávala myseľ tým, že koučovala iných v oblasti vzťahov, záhradkárčila, chodila na prechádzky so psami či na turistiku alebo sa venovala opravám domu.
Ťažkosti sa objavili, až keď pre zdravotné problémy nemohla vykonávať všetky tieto činnosti. "Keď mi začalo ľavé koleno spôsobovať čoraz väčšie problémy a nakoniec som takmer nemohla ani chodiť, cítila som sa skutočne skľúčená a deprimovaná," hovorí.
Niektorí seniori sa vážnym duševným problémom nevyhli. Najmä tí, ktorí žijú izolovane. Klinicky významné depresívne symptómy sa týkajú ôsmich až 16 percent z nich, ďalších 10 až 15 percent trpí úzkostnými poruchami.
Štúdie objasňujú niektoré rizikové faktory
Ešte horšie sú na tom ľudia žijúci v domovoch dôchodcov. Problémom je však aj to, že väčšina starších ľudí s depresiou a úzkosťou nepodstupuje primeranú liečbu.
Vedci hovoria o tom, že depresia v neskoršom štádiu života zvyšuje zanedbávanie starostlivosti o svoje telo i myseľ, kardiovaskulárne problémy, chorobnosť aj riziko samovrážd. Vedie aj k horšiemu sociálnemu a kognitívnemu fungovaniu a zhoršeniu celkovej kvality života. Geriatrická úzkosť sa okrem iných problémov spája so srdcovými problémami a vysokým krvným tlakom.
Väčšiu pravdepodobnosť psychických problémov, najmä vzniku depresie, pozorujú u starších ľudí, ktorí trpia výraznými fyzickými problémami alebo úpadkom kognitívnych funkcií, sú osamelí, smútia alebo sa vyrovnávajú s viacerými stratami. Rovnako sú na tom aj tí z nich, ktorých zožiera ľútosť nad tým, že život mohli prežiť aj lepšie, a aj ľudia, ktorí ešte stále nenašli zmysel svojho života.
S blížiacim sa koncom sa do popredia ich mysle prerývajú mnohé existenčné obavy. Ťažia ich otázky typu: Viedol som zmysluplný život? Aká bola moja úloha na tomto svete? Zanechám po sebe niečo?
To, ako ľudia vnímajú, skúmajú, spracúvajú a hovoria o týchto otázkach, môže ovplyvniť ich emocionálnu pohodu. Psychológovia veria, že tieto štyri prístupy im môžu uľaviť od ťaživých myšlienok a zlepšiť ich duševné zdravie:
1. Obzerajte sa za minulosťou
Je pravda, že čím sú ľudia starší, tým viac si spomínajú na udalosti, ktoré sa odohrali v dávnej minulosti. Z psychologického hľadiska má ohliadnutie sa späť zmysel.
