Jedenásťročná Katka pol roka skrývala pod tričkom malé plastové vrecúško, pevne prichytené ku koži. Chránilo kúsok jej obnaženého tenkého čreva, ktoré jej lekári vyviedli z tela, keď pre nepriechodnosť čriev takmer prišla o život.
Detí, ktoré sa museli dočasne, no niekedy aj natrvalo, naučiť žiť so stómiou –vývodom tenkého či hrubého čreva alebo močovodu -, je veľa. Len sa o nich hovorí oveľa zriedkavejšie ako o dospelých s podobným osudom.
Jej malý syn prekonal covid: Tri dni sa nehýbal, následky má stále Čítajte Väčšina stómií sa u detí robí krátko po narodení z dôvodu vrodených chýb tráviaceho traktu či zápalových ochorení. No aj u inak zdravého dieťaťa môžu náhle brušné príhody počas života vyvolať komplikácie, ktoré sa nedajú riešiť inak.
Katke stómia zachránila život.
V ťažkých chvíľach je oporou stomická sestra
O rakovine a iných vážnych chorobách sa hovorí často, no o stómiách zväčša ľudia nič netušia. Nevedia si predstaviť, ako to vyzerá, čo všetko starostlivosť o obnažený kus čreva znamená, ani ako sa chorým dennodenne žije s vreckom, ktoré je pre nich vlastne náhradou toalety.
Aj pre Katku a jej rodičov to bolo niečo neznáme. "Všetko sa zmenilo v jeden letný augustový deň, keď dostala silné bolesti brucha sprevádzané vracaním," spomína pre SME Katkina mama Lenka Homolková z malej dedinky kúsok za Prahou.
Je to len viróza, znel verdikt lekárky. Keď sa však stav malej šiestačky nezlepšoval, vrátili sa s ňou do nemocnice opäť. Aj na chirurgii sa však dozvedeli rovnakú diagnózu a dôkladnejšieho vyšetrenia sa nedočkali.
"Po niekoľkých hodinách sa stav dcéry dramaticky zhoršil a zdalo sa, že vracia krv. Privolaná záchranka dcéru opäť doviezla do rovnakej nemocnice, tam Katka ihneď po príjazde skolabovala, musela byť napojená na umelú pľúcnu ventiláciu a za trvalej resuscitácie ju previezli do Fakultnej nemocnice v pražskom Motole, kde jej lekári v poslednej chvíli zachránili život," opisuje dramatické okamihy spred roka a pol Katkina mama.
Nasledovala operácia, pri ktorej prišla o časť nekrotizovaného čreva, ktoré jej spôsobilo ťažkú sepsu.
"„Jej stav sa dlho nezlepšoval, ležala na ARO v umelom spánku a po týždni sa lekári rozhodli pre reoperáciu. Pri nej jej vyviedli ileostómiu. Jej stav sa začal pomaly zlepšovať a na jedenásty deň ju prebudili z umelého spánku. Nasledovalo ďalších takmer šesť týždňov v nemocnici, počas ktorých sa Katka len veľmi pomaly zotavovala," opisuje Homolková.
Navyše musela bojovať aj s neurologickým postihnutím dolných končatín a veľkými nervovými bolesťami a takisto s príjmom jedla. Vážila sotva dvadsaťšesť kíl.
Začiatky života so stómiou boli náročné pre všetkých v rodine.
