Vedci hovoria, že láska je jedným z najviac študovaných, ale najmenej pochopených spôsobov správania.
Mnoho výskumov naznačuje, že romantickú lásku udržuje nažive niečo, čo je základom našej biologickej povahy.
Ktoré časti mozgu sa aktivujú, keď sme zamilovaní, aké látky sú za tento stav zodpovedné a prečo je ťažké lásku skúmať, vysvetľuje pre SME vedkyňa DOMINIKA FRIČOVÁ z Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Ktorá časť mozgu "sa zamiluje"?
Na to, aby vedci zistili, ktoré časti mozgu sú aktivované počas fázy zamilovania využívajú špeciálne metódy.
"Pri štúdiách zapojenia častí mozgu v akýchkoľvek procesoch sa používajú zobrazovacie metódy ako funkčná magnetická rezonancia (MRI)
alebo pozitrónová emisná tomografia (PET). Tieto štúdie ukazujú zapojenie rôznych častí mozgu v čase počiatočnej zaľúbenosti a keď sme už s niekým, koho ľúbime, dlho," vysvetľuje Fričová.
Ako sme sa dostali k srdcu?
- Grécki filozofi ako Aristoteles verili, že srdce je centrom všetkých emócií, najmä lásky. Zaujímavé je aj to, ako sme sa dostali k tvaru srdca, ktorý teraz bežne používame napríklad v textových správach. Ten pochádza z anatomických nákresov srdca od Aristotela a Galéna, ktorí opísali srdce ako trojkomorový orgán s cípom.
- Jedna zaujímavosť hovorí, že v starovekom meste Cyrene v Líbyi sa našiel najstarší známy obraz tvaru srdca na minci, ktorá pochádza z rokov 510 – 490 pred Kristom. Predpokladá sa, že tento symbol v tvare srdca sa odvíjal od tvaru tobolky rastliny silphium, druhu feniklu, ktorý sa preslávil svojimi antikoncepčnými vlastnosťami, vysvetľuje neurovedkyňa Dominika Fričová.
Prvé MRI snímky mozgov, v ktorých boli jedinci v agónii romantickej lásky, uverejnili vedci prvýkrát v roku 2005.
Vedecký tím vtedy analyzoval 2500 snímok mozgov vysokoškolákov.
Prvú snímku vytvoril, keď si študenti pozerali fotografiu známych, druhý keď sa pozerali na obrázok milovanej osoby. Následne ich porovnali.
