Ešte pred pár rokmi cvikla nemala v kuchyniach príliš dobré meno.
Mnohí ju mali zafixovanú ako hlavnú ingredienciu ruského boršču či sladkokyslého sterilizovaného šalátu, ktorý sa hojne podával ako príloha k jedlám najmä v osemdesiatych rokoch. Mala povesť nemodernej a nudnej zeleniny.
Vplyvom gastronomických a výživových trendov sa však cvikla znovu dostáva na naše taniere. V rôznych kreatívnych a chutných obmenách - ako súčasť nátierok či sladkých jedál, pečená, varená, odšťavená či surová. Navyše s nálepkou super zdravej potraviny.
Čo hovorí veda na to, čo z nej môže ľudské telo vyťažiť?
Nemá nápadnú farbu mrkvy ani skvelú povesť brokolice. Prečo sa oplatí jesť karfiol? Čítajte Bohatý zdroj dusičnanov
Cvikla má jeden z najvyšších obsahov cukru zo všetkých druhov zeleniny. Surová či varená cvikla ponúka asi 8 – 10 percent sacharidov, väčšina z nich sa vyskytuje v podobe glukózy a fruktózy.
Vďaka vysokému obsahu vlákniny sa však cukry uvoľňujú do tela len pomaly, hladina cukru aj cholesterolu v krvi ostáva vyvážená, takže konzumácia cvikly je prospešná aj pre cukrovkárov alebo ľudí, ktorí sa snažia znížiť svoju hmotnosť.
