Poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) aj autizmus jej diagnostikovali až po tridsiatke. Na instagramovom profile ADHD in 30 približuje cez komiksy svoj život s oboma diagnózami.
"Mám skúsenosti, že ma to ovplyvňovalo v bežnom živote, človek potom žije v strachu, či bude schopný pracovať a nepríde o prácu. Existenčne to dokáže veľmi ovplyvniť," hovorí v rozhovore pre SME ZUZANA ŽIAKOVÁ, ktorá pracuje v knižnici a externe študuje psychológiu.
Čo sa v rozhovore dočítate
Ako sa cítila po stanovení diagnózy
Ako dlho zháňala psychológa
Akým predsudkom čelí
Čo jej pomáha zvládať ADHD
Pri akej činnosti ju ADHD najviac ovplyvňuje
Poruchu ADHD vám diagnostikovali pomerne neskoro. Prečo ste sa vlastne rozhodli podstúpiť diagnostiku?
Kým som na ňu išla, ubehli nejaké dva roky, keď som tušila, že by to mohlo byť ono. Najprv som váhala, pretože diagnostikou sa veľa nezmení. Mojou motiváciou bolo, že som chcela vyskúšať užívať lieky na ADHD. Mala som pocit, že to neviem sama zvládnuť. Nakoniec mi ich predpísali ešte skôr, ako som sa dostala k diagnóze.
Samotná diagnóza mi pomohla sa vyrovnať s tým, že som to vedela pomenovať. Keď som mala horšie obdobie, vedela som si to spojiť, že o. k., možno to nie je len tým, že som lenivá, niečo je zle, že ja som tá zlá, ale že je to zdravotný problém.
Prečo ste chceli vyskúšať lieky na ADHD?
Bol covid, začala som externe študovať na vysokej škole a v práci som mala tiež ťažšie obdobie a nebolo pre mňa jednoduché pracovať. Možno to bol spôsobené aj izoláciou.
Stále som mala pocit, že som v hmle a že by mi mohli pomôcť dostať sa z toho cyklu, aby som sa vedela trochu sústrediť. Vtedy človek má motiváciu a energiu na sebe pracovať. V tom momente som však mala pocit, že už to sama nezvládam, že potrebujem pomoc.
Ako ste sa cítili, keď vám oznámili diagnózu?
