"Zdraví súrodenci detí s postihnutím môžu čeliť obavám či izolácii," hovorí v rozhovore pre SME BARBORA MESÁROŠOVÁ z Katedry psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.
Dodáva, že hoci je situácia adolescentov vyrastajúcich v rodinách s dieťaťom s kombinovaným postihnutím neraz náročná, odborná verejnosť sa ich prežívaniu veľmi nevenuje a pozornosť upriamuje prednostne na ich súrodencov so zdravotným znevýhodnením.
Spoločne so študentkou psychológie Luciou Chamutyovou, ktorá sa v oboch svojich záverečných prácach problematike venovala, sa v dvoch výskumných projektoch zamerali na súrodencov detí s kombinovaným postihnutím v adolescentnom veku. Výsledky z bakalárskej práce neskôr prepracovali a publikovali v recenzovanom vedeckom zborníku Katedry psychológie FiF UK Psychologica.
V prvej štúdii spracovali dáta od 25 súrodencov detí s kombinovaným postihnutím a od 24 súrodencov detí bez postihnutia, ktorí tvorili kontrolnú skupinu. Aj v druhej štúdii boli respondenti rozdelení do výskumnej a do kontrolnej skupiny. Tentoraz však vyzbierali dáta od sto adolescentov. Do prieskumu sa zapojili aj rodičia detí, ktorí priblížili socioekonomický status rodiny či správanie dieťaťa. Údaje o súrodencoch získali výskumníčky v rehabilitačnom zariadení, ktoré navštevujú rodiny s dieťaťom s kombinovaným postihnutím.
Mesárošová zdôrazňuje, že ústrednou témou oboch výskumov boli súrodenci detí s kombinovaným postihnutím a ich prežívanie a úroveň sebaúcty. Hovorí, že sa často stáva, že tieto deti v rodinách trpia, keďže počúvajú, že sa nemajú sťažovať, že sú zdraví a že by mali pomáhať súrodencovi.
V druhom výskume sa sústredili aj na porovnanie mladších, deti od 12 do 14 rokov a starších adolescentov od 15 do 18 rokov a ako zúčastnení participanti vnímajú súrodenecký vzťah. Dôraz kládli na emocionálne naladenie adolescentov aj na efekt sociálnej opory.
V texte sa dočítate:
- Aké sú rozdiely medzi mladšími a staršími adolescentami vo vnímaní postihnutého súrodenca.
- Či sa odlišujú adolescenti, ktorí majú postihnutého súrodenca od tých, ktorí nemajú.
- S akými situáciami sa môže adolescent so súrodencom s postihnutím stretnúť.
- Aký má vplyv rodina na prežívanie, postoje a správanie adolescenta s postihnutým súrodencom.
Prečo ste si vybrali súrodencov detí s kombinovaným postihnutím. Prečo nie iba s mentálnym či fyzickým postihnutím?
Výskum bol zameraný najmä na prežívanie zdravých deti v týchto rodinách, pretože bývajú niekedy odsunuté do úzadia s tým, že im nič nie je, pričom aj oni majú svoje strádania.
Prežívajú obavy, či im nehrozí podobné postihnutie; pocity viny, že oni sú zdraví; zahanbenie, že v ich rodine sa vyskytlo dieťa, ktoré je zjavne postihnuté, čo zneužívajú neraz neprajní rovesníci; utiahnutie sa do seba ako prejav neprimeraného spracovania záťažovej situácie spojenej s opaterou hendikepovaného dieťaťa v rodine.
