"Úplne bizarná situácia nastala, keď sme testovali systém na odber ovzdušia. Testovanie sme začali na Zlínsku a kontrolnou lokalitou mal byť Buchlov nad Uherským Hradišťom. Mysleli sme si totiž, že je to miesto, ktoré nie je znečistené perzistentnými organickými polutantmi. Opak bol pravda. Ukázalo sa, že Buchlov je najkontaminovanejším miestom na Slovensku aj v Českej republike," hovorí v rozhovore pre SME toxikológ IVAN HOLOUBEK.
"Na hrade Buchlov boli totiž celé drevené konštrukcie hradieb napustené DDT. Rovnako je na tom napríklad aj barokové divadlo v Českom Krumlove. Sú situácie, kde si hovorím, že to už nie je ani možné. Lenže ako sa týchto látok zbaviť, už nie je vedecká otázka, ale otázka peňazí," dodáva.
Holoubek založil a 23 rokov viedol Centrum pre výskum chemických látok v prostredí -RECETOX na Masarykovej univerzite v Brne.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo sú perzistentné organické polutanty a ako pôsobia na človeka.
- Prečo nie je ľahké úplne zakázať DDT a ako môže byť užitočné.
- Ako dlho vydrží DDT v pôde.
- Aký dosah má PCB na ľudské zdravie.
- Prečo majú ľudia z niektorých oblastí Slovenska a Česka vysoké hladiny PCB v tele.
- Ako dlho sa môže PCB uskladňovať v tele a koľko trvá, než sa ho zbavíme?
- Ako dlho trvá, než tieto látky z prostredia zmiznú.
- V čom vidí problém v diskusii o klimatickej kríze.
- Prečo elektromobily nemajú šancu zmeniť trh.
V jednom rozhovore pre idnes.cz ste povedali, že sme prírodu zamorili estrogénom a látkami, ktoré ho napodobňujú. Tá nám to vracia neplodnosťou, rakovinou, zmenou pohlavia a IQ. Ako sme to spôsobili?
Estrogén je jedným z dvoch hlavných ženských hormónov. V ľudskom tele ovplyvňuje procesy spojené s hormonálnou rovnováhou.
Používa sa pri výrobe liekov, ktoré ženy užívajú počas menopauzy, je v antikoncepcii aj v rôznych transrodových aplikáciách na posilnenie ženskej funkcie v organizme. Najviac látok do okolitého prostredia sa dostáva pravdepodobne cez antikoncepciu.
Navyše existujú aj ďalšie látky, ktoré majú podobnú štruktúru ako estrogén a tiež pôsobia na naše telo. V češtine (aj v slovenčine, pozn. red.) máme pre ne ozrutný názov, voláme ich endokrinné disruptory. Rozlišujeme prírodné a umelé. Prírodné sa nachádzajú v rozličných potravinách, napríklad sóji, hrachu, mäte či v mliečnych výrobkoch.
Môžu blokovať činnosť hormónov, nahrádzať ich alebo ich účinok zosilňovať. Spektrum ich pôsobenia je pomerne široké.
Mnohé umelé endokrinné disruptory patria aj do skupiny látok nazývaných perzistentné organické polutanty.
Veľa sa o týchto látkach, ktoré ovplyvňujú hormonálnu rovnováhu, začalo rozprávať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.
Spájali sa s čistiacimi a kozmetickými prípravkami, do ktorých výrobcovia pridávajú niektoré typy fenolov a parabénov.
V súvislosti s prípravou medzinárodných dohôd o perzistentných organických polutantoch (tieto látky sa označujú aj skratkou POPs, pozn. red.) sa ukázalo, že mnohé tieto látky, ktoré sa používajú napríklad pri výrobe farieb, pesticídov a transformátorov, majú podobné účinky.
Aké majú perzistentné organické polutanty vlastnosti a ako pôsobia na človeka?
Sú to látky, ktoré sa dlhodobo nerozkladajú a pretrvávajú v prostredí aj desiatky rokov. Už v minimálnych množstvách sú toxické, škodlivo pôsobia na zdravie človeka aj živočíchov.